Marek a Nina boli na prázdninách u uja Roba v Škótsku spokojní. Prispela k tomu hlavne Vanesa, lochneská príšera, ktorú spoznali. Marek a Nina chodili k jazeru každý deň na niekoľko hodín. A neuhádnete, čo tam robili. Učili Vanesu po slovensky.
Veru tak. Vanesa už síce trošku po slovensky rozprávala (z učebnice, ktorá spadla do jazera, ak si pamätáte), no teraz využila, že má slovenských kamarátov, a chcela sa po slovensky naučiť nielen rozprávať, ale aj písať. Marek, ktorý mal zo slovenčiny vždy trojku a diktáty neznášal, tomuto jej snu celkom dobre nerozumel. Nemusí písať diktáty a chce písať diktáty! To je ale čudná príšera. A tak len krútiac hlavou prenechal túto úlohu Ninke, ktorá vždy vedela, kde príde mäkké i alebo tvrdé y. A Vanesu sa to snažila aj naučiť. V jeden deň to už Marek nevydržal: „Hej, Vanesa, a na čo ti to je?! Celé prázdniny tu s Ninou sedíme pri jazere a píšeme s tebou diktáty. Lenže my odídeme a iní Slováci tu okrem môjho strýka už nežijú. Alebo sa im aspoň aj tak nechceš ukázať.“ Vanesa pokrčila plecami: „Nehovorila som ti? Pôjdem s vami na Slovensko. Ozaj, keď už sme pri tom, treba mi kúpiť letenku, zrejme do batožinového priestoru, lebo neviem, neviem, či sa zmestím na sedačky vedľa vás. Už sa mi v tomto jazere nepáči. Chcem cestovať, chcem spoznať svet!“ Marek a Ninka na Vanesu vyvalili oči. Príšera v lietadle? Príšera na Slovensku? Preboha! Deti sa vyhovorili, že už musia ísť k mame a rozbehli sa preč. Potrebovali sa o tom porozprávať. V žiadnom prípade nemôžu Vanesu zobrať so sebou. A kde by bývala? Majú predsa len dvojizbový byt! Veď by sa nezmestila ani do výťahu! Deti sa rozhodli povedať všetko mame. Tá počúvala, nedala najavo ani prekvapenie, ani znepokojenie. „No to by fakt nešlo,“ povedala vážne. „Vanesa musí zostať tu! Pekne jej to vysvetlite.“ Lenže Vanesa si nedala povedať. Chcela a chcela a chcela ísť na Slovensko. Nuž jej Marek povedal, aby na druhý deň čakala o desiatej pri jazere, že po ňu prídu. Vanesa tak aj na druhý deň urobila. Pobalila sa a čakala. Lenže deti nechodili a nechodili. Vlastne deti v tom čase už boli v lietadle. Vydýchli si, až keď pristávali doma v Bratislave. Vedia, že klamať nie je pekné, no inak sa Vanesy jednoducho nevedeli zbaviť. A Vanesa? Tá tam možno ešte čaká s kufrom dodnes. Keď však náhodou pôjdete do Škótska, dajte si pozor, aby nechcela odísť aj s vami.
