V neďalekom malom meste stála krásna vila. To je domček, ktorý je väčší ako ostatné a väčšinou v ňom býva niekoľko rodín. V tejto vile bývali so svojimi rodičmi dvaja chlapci. Oli a Vilko. Boli najlepší kamaráti.
Vilko býval na prvom poschodí a Oli na prízemí. Vždy keď niekam Vilko išiel, skĺzol sa po zábradlí a dopadol priamo pred Oliho dvere. Chodili všade spolu. Hrali spoločne hry a mali spoločné nápady. Okolo ich vily bola krásna záhrada. Trávnik tam bol úplne mäkký a mali tam veľa priestoru na svoje hry. Veľmi radi sa na záhrade hrali.
Jedného letného večera sa im vôbec nechcelo domov. Stále prehovárali rodičov, aby ešte mohli zostať vonku a hrať sa. Až nakoniec Vilkovi niečo napadlo. „Oli, čo keby sme spali vonku? Postavíme stan a budeme nocovať tu.“ Olimu sa rozžiarili oči. Lepší nápad snáď ani neexistoval. Hneď sa išli opýtať rodičov a keď to mali dovolené, začali s prípravami. Postavili stan. Nanosili si tam matrace, vankúše a spacáky. Aj malú baterku, aby na seba videli. Natešene si vošli každý do svojho spacáku a ešte chvíľu sa rozprávali. Ako správni chlapci si rozprávali neuveriteľné, dobrodružné ale aj trošku strašidelné príbehy. O chvíľu sa im zatvárali oči a tak sa rozhodli, že už pôjdu spať.
Už skoro zaspávali, keď zrazu ich niečo vyrušilo. Akoby niekto okolo ich stanu chodil. Niečo vonku šramotilo. Nemali sa čoho báť. Boli na svojej záhrade a rodičia spali hneď kúsok od nich vo vile. Ale predsa sa báli. „Počuješ to Vilko? Čo to môže byť?“ zašepkal Oli. Vilko len zakýval hlavou, že to počuje a pokýval ramenami, že nevie, čo to je. Obaja chlapci dlho zbierali odvahu, ale museli niečo podniknúť. Pomaly odopli stan. Potichučky vystrčili hlavy a snažili sa rozhliadať okolo. Keď v tej chvíli ich niečo olizlo cez celé tváre. Tak veľmi sa zľakli, že uskočili, buchli sa hlavami a spadli na seba.
Zistili, že to, čo ich vonku stráži, nie je žiadne strašidlo, ale psík od susedov. Chlapcov poznal a keď videl, že sú v stane a sami, tak ich prišiel strážiť. Oli aj Vilko boli veľmi radi, že ho tam majú. A aj keď chlapci určite strach nemali, s myšlienkou, že ich stráži psík, sa im zaspávalo oveľa lepšie.
