Bol slnečný deň a Alenka sedela so svojou vychovávateľkou v záhrade. Mala by pozorne počúvať, čo je číta vychovávateľka, ale Alenka sa nudí. Kým jej priamo pred nosom neprebehne náhliaci sa králik. Ten pozrie na hodinky a vykríkne: „Idem neskoro!“
„Pán králik, počkajte ma!“ zakričí Alenka. „Kam idete? Prečo sa ponáhľate?“ Ale králik naozaj nemôže strácať čas a pokračuje v behu. Alenka ide za ním. Králik vošiel do kmeňa veľkého stromu a Alenka vošla za ním. No vtom: „Pomoc!“ Padala nekonečne dlho. „Nevedela som, že kmene stromov sú také hlboké,“ povedala si Alenka. „Kde sa to skončí?“
Keď konečne pristála, zazrela náhliaceho sa králika vchádza do akýchsi dverí. „Som príliš veľká do tých dverí. Nikdy cez ne neprejdem!“ nariekala Alenka. A začala usedavo plakať. O chvíľu zbadala vedľa seba fľaštičku. „Pozrime sa!“ povedala si a pokúšala sa prečítať cez slzy, čo je na nej napísané. Nakoniec sa jej to podarilo: zmenšujúci odvar.
„Dobrý bože, priveľa som plakala!“ všimla si odrazu. Miesto bolo také maličké a jej slzy také veľké, že všetko bolo zatopené. „Rýchlo musím dobehnúť králika Alenka schytila fľaštičku a napila sa. Alenka bola odrazu taká malá, že spadla do fľaštičky. A fľaštičku odniesol prúd jej sĺz. Keď prešla dverami, objavila sa zvláštna krajina. Fľaštička nakoniec pristála na lúke. Tam sa na slnku vyhrievala stonožka. „Pani stonožka, nevideli ste tu náhliaceho sa králika?“ oslovila ju Alenka.
Stonožka jej ukázala cestu, ktorá ju doviedla na akúsi slávnosť. „Čo oslavujete?“ spýta sa Alenka. „Oslavujeme dnešný deň, to celkom stačí!“ „Nevidel ste tu náhliaceho sa králika?“ pýta sa Alenka. Hodujúci jej ukázali cestu a tá ju priviedla k strážnikom, ktorí farbili biele ruže na červené.
„Kráľovná neznáša biele ruže,“ vysvetľovali, „ak zbadá čo len jednu, záhradník príde o hlavu.“ A tu je už sama kráľovná. Milo pozýva Alenku zahrať si kriket. Alenka však nemá veľký talent a jej loptička letí zlým smerom. „Zotnite jej hlavu!“ velí kráľovná zo zeme. Kráľa pobavilo, keď uvidel kráľovnú na zemi, ale vôbec to nepobavilo Alenku. „Ale ja predsa hľadám náhliaceho sa králika! Ako ho nájdem bez hlavy?“ Alenka sa bráni, nechce prísť o svoju hlavu!
„Moja hlava! Uf! Je tu.“ vraví si Alenka a pomaly sa zobúdza. Bol to len zlý sen!
