Udatný krajčírik

Jedného dňa krajčírik práve dokončoval nové šaty, keď začul mestského hlásnika oznamovať obyvateľom správy: „Dáva sa všetkým na známosť, že do nášho lesa sa vrátil obor a opäť začal vyčíňať.“ Aj statoční ľudia boli zdesení. Všetci poznali obra a spomenuli si, ako pri poslednom pobyte rozdrvil jedenásť ľudí!

Čítať ďalej →

Palculienka

Kedysi dávno žilo jedno malé krásne dievčatko. Nebolo väčšie ako palec, a preto mu dali meno Palculienka. V noci spávala v postieľke z orechovej škrupinky, ktorá bola vystlaná mäkkým páperím a prikrývala sa lístím. Jedného dňa ju takúto spiacu uvidela veľká ropucha a pomyslela si, že by to bola pekná nevesta pre jej syna. Rozhodla sa dievčatko uniesť.

Čítať ďalej →

Oslia koža

Najkrajšia kráľovná zo všetkých kráľovstiev zomrela a zanechala kráľa zúfalého od žiaľu. V poslednej chvíli jej dal sľub, že sa znovu ožení, ale len vtedy, keď budúca kráľovná bude aspoň taká krásna ako ona. „Ako len nájdem krajšiu kráľovnú, ako bola moja milovaná manželka?“ vzdychá kráľ. Vtom mu zrak spočinie na svojej dcére a vidí, že sa z nej už stala žena, ešte krajšia ako jej matka.

Čítať ďalej →

O Veternom kráľovi

Jeden kráľ kdesi mal jedného syna a jedno dievčatko. Ej, bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Mal sa otec z čoho tešiť, mal sa celý svet na čo dívať, keď sa brat so sestrou ruka v ruke prechádzali po záhrade. Raz sa kráľ s tou svojou dcérou za mestom v koči vozil, prevážal. Vtom zafučal vietor a princezná z koča zmizla.

Čítať ďalej →

Zábudlivá veverička

V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.

Čítať ďalej →

Pastierka a kominárik

V jednej izbe stál stôl, na ktorom stála rozkošná malá pastierka z porcelánu. Mala pozlátené črievičky, zlatý klobúčik a pastiersku palicu. Vedľa nej stál malý kominárik so svojím rebríčkom, čierny ako uhoľ, aj ten celí z porcelánu. A keďže boli obaja rovnako mladí, z rovnakého porcelánu a rovnako krehkí, zasnúbili sa spolu. Vedľa nich stála figúrka, trikrát väčšia ako oni. Bol to starý Číňan, ktorý dokázal kývať hlavou. Aj ten bol z porcelánu. Tvrdil, že je pastierkiným starým otcom. Tvrdil, že má na ňu právo. Ale nikto mu to neveril.

Čítať ďalej →