Bolo raz jedno dievčatko, ktoré všetci volali Červená čiapočka – podľa malej červenej zamatovej čiapočky, ktorú nosila. Žila šťastne so svojou mamičkou a oteckom, ktorí ju mali veľmi radi, rovnako ako všetci ostatní, pretože bola milá a poslušná
Čítať ďalej →Bol raz jeden vojak, ktorý sa ničoho nebál a pre nič sa netrápil. No prišiel čas, že ho prepustili zo služby, a pretože sa ničomu nevyučil a nevedel si zarobiť na živobytie, len sa túlal po svete a prosil dobrých ľudí o almužnu. Cez plecia mal prehodený starý kabát, okrem toho mal ešte jazdecké čižmy z byvolej kože, a to bol celý jeho majetok.
Čítať ďalej →Dávno pradávno žila stará kráľovná, ktorá vedela čarovať, a mala dcéru, čo bola najkrajšou dievčinou pod slnkom. No starena na iné nemyslela, len ako by ľudí do záhuby doviedla. Keď sa na zámku hlásil pytač, povedala mu, že mu dá dcéru iba pod tou podmienkou, ak splní takú a takú úlohu, no ak ju nesplní, príde o život. Nejedného princa oslnila krása kráľovskej panny a uchádzal sa o jej ruku. Ale pretože nesplnil úlohu, dala ho krutá vládkyňa bez milosti zmárniť.
Čítať ďalej →Bolo to v máji, povieval ešte chladný vetrík, ale jar je tu, šepkali kríky a stromy, polia a lúky. Všade sa to hmýrilo kvetmi, dokonca aj v živom plote, a práve tam zvestovala jar svoj príchod malou jablonkou, ktorá síce mala iba jediný konárik, ale svieži, obsypaný jemnými ružovými púčikmi, ktoré sa už-už mali rozvinúť. Aj jablonka sama vedela, aká je pekná, lebo púčiky ležia v lupienkoch ako v krvi.
Čítať ďalej →Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →Žili spolu vlk s líškou, a keďže vlk bol mocnejší, musela líška robiť to, čo chcel vlk. Líške sa taký život zunoval a bola by sa už rada vlka striasla. Raz keď išli spolu cez horu, vraví vlk: „Počúvaj, líška, zožeň mi voľačo na jedenie, lebo ináč zjem teba.“
Čítať ďalej →Žili raz muž so ženou a bolo im smutno, lebo nemali deti. Po dlhšom čase zverila sa žena mužovi, že sa im už onedlho narodí túžobne očakávané dieťa.
Čítať ďalej →Jedného dňa zavolal k sebe otec svojich troch synov a prvému daroval kohúta, druhému kosu a tretiemu mačku. „Som už starý,“ povedal im, „zo života mi už veľa neostáva, nuž vás chcem ešte pred smrťou zaopatriť. Peňazí nemám a to, čo som vám dnes daroval, nemá veľkú cenu. Teraz záleží už len na vás, ako to, čo som vám dal, zveľadíte. Nájdite krajinu, kde také veci ešte nepoznajú, a môže byť, že sa vám pošťastí dobre ich predať.“
Čítať ďalej →Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.
Čítať ďalej →