Armida sa vydala hľadať ľadového tigra, čarodeja, ktorý jediný mohol z jej krajiny sňať kliatbu a vyčarovať znovu jar. Lenže jeho zámok bol ďaleko a pred ňou sa tiahli biele a nekonečné polia plné snehu. Armida bola zmrznutá na kosť, vietor sa do nej opieral a brzdil ju a k tomu sa ešte borila do snehu, ktorý každým okamihom pripadával.
Continue reading →
Prišiel nový deň. Bubík so Zubomilou priniesli sliepočke naklíčené obilie. Rozbili vajíčka, z ktorých rástlo ako vlasy, aby si sliepočka mohla pozobať aj škrupinky. Stáli aj so zajačikom pred kurínom a pozerali sa, ako si sliepočka pochutnáva.
Continue reading →
Bubík sa so Zubomilou stretli so zajačikom pri kuríne v lese.
„Dnes pôjdeme hľadať poklady,“ povedal zajačik. „Na Veľký piatok sa hovorí, že sa otvárajú hory a vydávajú svoj poklad. Možno nájdeme niečo, čo poteší našu sliepočku.
Continue reading →
Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žili kráľ a kráľovná. Tým sa narodilo dievčatko. V noci, ako to už býva, sa objavili pri jej kolíske dve sudičky.
Continue reading →Bubík dnes nezaspal a vyrazil strašiť do kostola. Nechcelo sa mu, ale dnes chcel byť ten múdry on. Zubomila nemusí byť stále tá, ktorá vie všetko.
Po obede sa stretli so Zubomilou a zajkom pri lese. Vybrali sa na vetvičky.
Continue reading →Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Continue reading →Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Continue reading →Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Continue reading →Myši v dome žili v neustálom strachu z mačky. Preto jeden mladý myšiak zvolal jedného dňa všetky myši v okolí, aby im predstavil svoj plán, ktorý sám vymyslel. Bol to plán, ako sa zbaviť strachu z mačky.
Continue reading →Bubík a Zubomila si po obede vzali metly a vydali sa do lesa za zajačikom.
„Dobrý deň, kamaráti,“ volal Veľkozajac, keď ich uvidel, a radostne pri tom poskakoval.
„Dobrý deň, zajačik. Ideme upratovať. Máme metličku aj pre teba,“ povedala Zubomila.
„Jé, to ste milí. A prečo sa tváriš tak kyslo, Bubík?“
Continue reading →