Čarovný les

Za horami za dolami, kde voda sa sypala a piesok sa lial…schovával sa čarovný les. V tomto lese, by ste natrafili na čary nevídané a zvieratá kúzelné. Všetci si pomáhali a v lese vládol pokoj a radosť. Ľudia však o tomto lese nevedeli. A tak to muselo zostať.

V čarovnom lese žili nie len kúzelné zvieratá, ale i magické bytosti ako víly, čarodejnice či škriatkovia. A všetci spolu žili v harmónií. Zvieratká sa veselo v lese hrali a nažívali si, veselí drobní škriatkovia nosili šťastie všetkým bytostiam v lese. Šťastie nosili práve so svojimi kúzelnými štvorlístkami, ktoré fúkali po okolí. Každý kto zelený štvorlístok našiel, mal veľké šťastie. Kúzelné víly boli nádherné bytosti. 

So svojimi trblietavými krídlami lietali po okolí a starali o to aby les prekvital a aby ani jedno zvieratko či magická bytosť nezostalo hladné. Čarodejnice zase liečili každého kto to potreboval. Používali na to svoje kúzelné elixíry. Biela múdra sova menom Vedma, dávala pozor na celý les, aby ich kúzla a mágie boli v bezpečí. Bola veľmi múdra a každému vedela poradiť.

Všetci sa v lese mali radi. Len víla Lesnička bola dnes smutná. Ako letela ponad les, zbadala niečo čo ju veľmi rozplakalo. Ani štvorlístok jej náladu nezdvihol.  „Čo sa stalo?“ spýtal sa škriatok Lesničky. Tá smutne sedela na stebielku trávy a nariekala. „Niekto vyrúbal naše stromy…a chce tu postaviť..obchody!“ zvolala smutne a ukázala na kraj lesa.

„Ó nie! Kto?? Kto to tu vyrúbal?!“ zvolal nahnevane škriatok.

Nebol to však hocikto.. boli to veľké hlučné stroje…ktoré riadili stvorenia, ktorých sa magické bytosti a zvieratá najviac báli..boli to ľudia. Ľudia im prišli zničiť krásny les! Ich prírodu!

 To predsa nemôžu nechať len tak. „Neboj sa, my naše stromy a náš les zachránime!“ škriatok a spolu s vílou Lesničkou sa vybrali za múdrou sovou Vedmou. Tej všetko porozprávali.

„Ako len náš len zachránime?“ spýtala sa Vedma zvieratiek a čarovných bytostí na ich poobednom stretnutí. „Začarujeme ľudí!“ zvolala víla Kvetinka. Sovička len pokrútila hlavou. „Tak im dáme vypiť elixír!“ povedala čarodejnica Olga.

„Nie, nie, na ľudí čary použiť nesmieme..to je zakázané. Les by sa nahneval.“ Povedala Vedma. „Tak ich zjeme!“ zvolal mocný vlk a od radosti zavil. Sova sa prísne na vlka pozrela a jeho nápad hneď zahriakla. „Nikoho jesť nebudeme!“ povedala. Zvieratká a všetci ostatní sa zamyseli…čo by len vymysleli..ako svoj les zachránia…keď v tom dostala Lesnička nápad.

„Vyplašíme ich! Vyplašíme ich tak, že do nášho lesa už nikdy viac neprídu!“ zvolala hrdinsky.

A tak aj bolo. Všetky zvieratá a aj bytosti spojili sily a vybrali sa na koniec lesa. Tam  sa práve drevorubači chystali zoťať ďalší strom, zatiaľ čo iný človek mal v ruke plány. Chceli len premeniť na obchodné centrum. Keď v tom sa ich papiere s plánmi zdvihli do vzduchu. Ľudia na seba prekvapene pozreli. Ich stroje sa začali dookola točiť. Nevedeli to zastaviť. Veselí škriatkovia fúkali na stroje svoje štvorlístky a tým stroje točili.  Zatiaľ čo vlci silno vyli a medvede sa pomaly blížili,  čarodejnice vytvorili strašidelné zvuky. Ľudia sa tak zľakli, že vyskočili zo svojich strojov, pozbierali svoje veci a utekali preč. Dokonca vyskočili aj z tých čo sa točili ako na kolotoči! A neuveríte … do čarovného lesa sa už nikdy nevrátili a všetci boli v bezpečí. A práve preto, že všetci spolu držali a pomohli si, zachránili svoj les!