Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čo sa len mohlo stať? Odišla som teda a vrátila som sa domov. Cestou som sa rozhodla kúpiť si noviny. Ako som tak stála pri novinovom stánku, do očí mi udrel nápis: Zo zoo ušiel slon. Je nebezpečný. Polícia vyzýva ľudí na opatrnosť. Vyvalila som oči. Tak sa to teda Eme podarilo. Preto ma do zoo ku výbehu slonov nepustili. Rozbehla som sa domov, aby som si článok prečítala. Dokonca som ani nezaplatila a predavač po mne zúrivo vykrikoval. Vrátila som sa a vsunula mu do rúk pár mincí. Domov som prebehla v rekordnom čase. Noviny som otvorila, a to som nebola ani prezutá. Stála som v chodbe a začítala som sa.
Zo zoo ušiel slon. Je nebezpečný. Polícia vyzýva ľudí k opatrnosti.
Včera vo večerných hodinách sa stala v miestnej zoo nezvyčajná udalosť. Z výbehu slonov zmizlo sloníča. Zatiaľ nie je jasné, ako sa mu podarilo dostať sa z výbehu. Zámok bol vylomený, a tak je možné, že to bola práca miestnych pašerákov zvierat, ale je možné aj to, že ho slon svojím agresívnym správaním poškodil sám. Polícia po ňom intenzívne pátra a vyzýva ľudí k opatrnosti.
Skoro ma trafil šľak! Sloníča jedno neposlušné! Čo s ním teraz bude? Kde je? Ako sa má? A hlavne, čo s ním urobia, keď ho chytia? Hlavou mi vírili otázky. Celý deň som sa nemohla na nič sústrediť. V noci som nemohla spať. Ráno som zavolala do novín a nadiktovala som inzerát: Ema! Ak sa ti dá, ozvi sa na túto adresu.
Neviem, na čo som vtedy myslela. Samozrejme, že to bola hlúposť. Veď slon, ktorého hľadajú, predsa nenapíše list a nepôjde ho poslať na poštu. No i tak som to urobila. Odpoveď som však nečakala. Aké ale bolo moje prekvapenie, keď mi za týždeň prišiel list a ja som adresáta nepoznala.
