Bolo to už dávno, keď sa v jedno slnečné ráno v malom mestečku prebudili dvaja súrodenci — Katka a Miško. Boli to veselé deti a každý deň vymýšľali nové dobrodružstvá. Po raňajkách ich mamička vzala na pieskovisko pred bytovkou, keď si deti všimli rôzne farebné obrázky namaľované na chodníku.
„Mamička, ako to, že je ten chodník tak pekne pokreslený?“ opýtala sa Katka.
„To museli isto včera nakresliť nejaké detičky. Aj my si môžeme takto kresliť. Určite by sa u nás v pivnici našli nejaké farebné kriedy.
Aj ja som si zvykla kresliť, keď som bola malá,“ vysvetlila mamička a deti sa potešili, že by si aj ony mohli nakresliť takéto krásne obrázky.
A tak išli do pivnice, kde mamička chvíľu hľadala, kam kriedy založila. No ozaj po chvíli našla na regáli malé vedierko farebnej kriedy. Deti si ho hneď vzali a utekali k bráne. Mamka zamkla a spolu sa vrátili von, kde si našli kus čistého, nepomaľovaného chodníka.
„A čo by sme si chceli nakresliť?“ opýtala sa Katka zamyslene.
„Ja si tu nakreslím moje obľúbené autíčko,“ potešil sa Miško a vzal si modrú a bielu kriedu. Nakreslil modrý nákladiak, ktorý dostal od ocka na Vianoce.
„Tak ja si nakreslím bábiku,“ riekla Katka. Vytiahla červenú kriedu a nakreslila bábike šaty, potom telo a žltou jej urobila vlásky.
„A viete, deti, že na chodník sa dá nakresliť aj hra, ktorú sa môžete hrať?“ spýtala sa mamička, keď si spomenula na hru, ktorú hrávala so susedovými deťmi, keď bola malá.
„Ozaj, mamka? A aká?“ opýtal sa Miško.
Mamička si vzala kriedu a začala na chodník kresliť zvláštny obrazec — akési kocky, niekedy jednu, inokedy dve vedľa seba, a dovnútra napísala čísla.
„Také čosi som ešte nevidela. A ako sa to hrá?“ opýtala sa Katka.
„To je panák. Skáče sa po kockách na jednej nohe tam a späť. A kto to zvládne viackrát, ten odo mňa dostane odmenu,“ vysvetlila mamička a ukázala deťom, ako sa panák skáče.
Deťom sa to veľmi zapáčilo. Skákali dokola, predbiehali sa až do večera, kým ich mamička nezavolala domov.
Katka trochu posmutnela: „Miško bol šikovnejší, on vyhráva.“
„No ja si myslím, že odmenu si zaslúžite obaja,“ usmiala sa mamička a odviedla deti domov, kde im pripravila sladký ovocný koláč.
Deti ešte chvíľu obdivovali z okna svoj pokreslený chodník a videli, ako sa pri ňom pristavili aj ostatní ľudia a s radosťou si zaskákali panáka. Potom sa pobrali spať a tešili sa, ako sa ďalší deň opäť pôjdu hrať von.
