Adventná rozprávka 21. z 24
„Pred večerou si rozkrojíme jablko,“ povedala mama a priniesla na stôl doštičku s jablkom.
„Čože? Na večeru bude len jablko?“ zľakol sa škriatok.
„Nie, neboj sa. Jablko sa krája pre šťastie. Ak je v ňom hviezdička, budeme mať šťastie. To je taká povera,“ ukľudnila Anjelka škriatka.
„A ak nie, rozkrojíme iné jablko.“
„Stačí jedno. Pozeraj.“
Anjelka položila škriatka na stôl, aby dobre videl. Mama rozkrojila jablko na dve polovice. V každej polovici bola hviezdička.
„Je to v suchu. Budeme mať šťastie,“ zasmial sa škriatok. „A teraz by som už rád jedol.“
„Buď rád, že tu nie je žiadne dievča na vydávanie.“ Anjelka na neho prekrútila očami. „Potom by sme mohli robiť ešte ďalšie tradície. Sú aj také, ktoré zahŕňajú hádzanie topánkou alebo trasenie stromom.“
„Topánkou? A koho ňou trafíš, toho si vezmeš?“
„Nie, hodíš topánku za seba. A ak špička ukáže na dvere, dievča sa do roka vydá. Bolo to v jednej rozprávke,“ vysvetlila mu Anjelka.
„A ten strom sa tiež niekde hádže?“
„To by ani nešlo, ty popletko. Stromom sa zatrasie a odkiaľ sa ozve štekot psa, odtiaľ vraj príde nápadník. Alebo sa môže zaklopať na kurník. Ak zakikiríka kohút, dievča sa do roka vydá.“
„Nebudeme predsa v noci klopať na kohúta,“ znepokojil sa škriatok. „Ešte by nás poďobal za to, že ho budíme.“
