Po krajine sa rozšíril chýr o koči bez koní. Tento koč prechádza cez rôzne kráľovstva a vraj prináša nešťastie a smolu. Povrávalo sa, že je už len kúsok od krajiny, v ktorej vládol kráľ Matej. Toho správa rozzúrila. Nedovolí žiadnemu koču – nech v ňom sedí hocikto- aby v jeho krajine šíril strach.
Rozhodol sa, že koč dobehne, zastaví ho a raz a navždy odhalí, kto v tom koči sedí. Sluhovia mu radili, aby to nerobil. Vraj to môže byť nejaká čierna mágia. Akoby predsa mohol koč uháňať bez koní, ktoré by ho ťahali. Matej sa vybral na cestu. Po dlhých dňom zbadal koč, ktorý uháňal bez koní. Prenasledoval ho ďalšie dni, no koč uháňal tak rýchlo, že ho nemohol dobehnúť. Jeho kôň už bol pokraji síl a aj sám kráľ už bol vyčerpaný a doráňaný. Zrazu sa pred nimi objavil veľký močiar, ktorý si kráľ nevšimol. Vletel doň spolu so svojim koňom a topil sa. Zrazu sa stalo niečo nevídané. Koč sa zastavil a vystúpilo z neho krásne dievča. Vytiahla Mateja na breh a zachránila mu život.
Matej sa prebral a keď uvidel krásnu dievčinu, ktorá ho zachránila, na prvý pohľad sa do nej zaľúbil. „ Poď so mnou na zámok a buď mojou ženou, „ povedal jej Matej. Dievča však nemohlo, povedala, že je zakliata a že sa musí vrátiť do svojho koča a ďalej bezútešne putovať po krajinách, až dokiaľ ju niekto neoslobodí. Vtom počula ako sa po ceste hrnú kráľovskí sluhovia, ktorí sa dopočuli o Matejovom zranení. Dievča nasadlo na koča, ten sa rozbehol a v sekunde bol preč. Matej chcel ísť za ňou no nemohol, bol strašne unavený a ťažko zranený. Sľúbil si však, že hneď ako sa uzdraví, opäť sa vydá za kočom a nájde zakliatu dievčinu. Veril tomu, že láska prekoná všetky kliatby.
