Kvietok na Deň matiek

Matúš sedel v škole a vyfarboval obrázok tulipánu, ktorý im nakreslila pani učiteľka. Veľmi ho to nebavilo, oveľa radšej vyfarboval autá, tak si aspoň predstavoval, že sa pastelka preháňa po papieri.

„Keď vymaľujete tulipán, môžete na zložený papier nakresliť aký kvietok budete chcieť,“ vysvetľovala učiteľka pri tabuli. „A napíšte tam  aj odkaz pre svoju maminku.“

„A prečo?“ spýtala sa Anička.

„Pretože dnes je Deň matiek.“

„Deň matiek? A je tiež deň šroubíkov?“ Matúš sa spýtal, pretože pre všetky tie preteky s pastelkami počúval len na pol ucha.

„Deň matiek znamená, že všetky maminky majú sviatok,“ vysvetlovala pani učiteľka. „V tento deň si zaslúžia, aby ste im ukázali, ako veľmi ich máte radi. Prianím, kvietkom alebo aj milým slovom.“

Matúš sa zamyslel. Keď mu maminka každý večer dáva pusu na dobrú noc, hovorí, že ho má veľmi rada. Nikdy mu však nenapadlo, aby on povedal maminke, že ju má rád. To je predsa samozrejmé, nie? Mama vie, že ju má rád, aj keď jej to nikdy nepovedal. Počkať! A čo ak to nevie? Potom jej to musí rýchlo povedať!“ Hneď ako sa skončila škola, Matúš mal pripravenú prianie. Ale kde zoberie kvietok? A aké milé slovo vymyslí, alebo čo to povedala pani učiteľka? Ako tak kráčal, uvidel lúku plnú púpav.To  je nápad! Mamka mu z nich vždy plietla veniec. Tak teraz upletie veniec maminke Matúš. Ten jej bude pristať! Matúš sa hneď pustil do práce. A pri tom vymyslel prianie do pohľadnice. Domov pribehol ako veľká voda a rovno za maminkou.

„Mamička, prajem ti k sviatku všetko najlepšie, aby si bola stále veselá, aby som ťa nehneval a aby si vždy žiarila tak ako púpavy,“ povedal Matúš a dal mamičke pohľadnicu s prianím  zo školy a veniec na hlavu. „Mám ťa veľmi rád, mamička, veď to vieš, však?“

Mamička sa rozžiarila šťastím a dala Matúšovi pusu. „To vieš, že to viem. Aj ja ťa mám rada a veľmi pekne ti ďakujem za také krásne prianie. A za ten nádherný veniec.“

Matúš mal radosť a bol spokojný. Takže to vie, utešoval sa a pozeral sa na svoju mamu. V tom venčeku od neho vyzerala ako krásna víla. Alebo ako kráľovná s púpavovou korunkou.

„Všetko najlepšie ku Dňu matiek,“ povedal otecko vo dverách a dal mame pusu. „Kúpil som ti kvietok.“

„Ale to je karfiol, ocko,“ čudoval sa Matúš.

„Ale je to pekná kvetina, Maty, lebo nám z nej urobím sviatočnú večeru,“ smial sa otecko.

Matúš sa hladne oblízol. Vyprážaný karfiol má veľmi rád. Už sa tešil, až ho tatko dopečie. Ale ešte predtým sa s ním mamička stihne zahrať pexeso, keďže dnes nemusí variť. Jupí!