Pod lesom bola veľká lúka, na ktorej kvitla stará jabloň. A práve na tejto starej jabloni bývala lienka Betka. Mala červený chrbátik, ktorý bol posiaty drobnými čiernymi bodkami. Bola síce maličká, ale zato bola veľmi šikovná. Aj svoj domček si postavila úplne sama! Nikto jej nepomáhal.
Lienka mala vo svojom drobnom domčeku krásne okná s ružovými záclonami z lupienkov ruží. Tie lemovali aj malé drevené dvierka. Postieľku mala vyrobenú z listu javora a stolík z malej žltej púpavy. Jej balkón bol tiež ako z rozprávky. Plný farieb a kvetov. Každý jej ho závidel. Betka bola hrdá na to, že to takto zvládla sama.
Raz večer keď slniečko zapadalo a mesiačik vychádzal na oblohu plnú hviezd, Betka sedela na konári jablone a snívala svoj veľký sen. Spoločnosť jej robila len tichá priateľka svetluška Miuška. Betka pozerajúc na hviezdy snívala o tom, že sa jedného dňa bude plaviť po rieke a spozná aj iný, nepoznaný svet, ako len ten, kde býva, na starej jabloni. Snívala, že spozná nových kamarátov chrobáčikov či objaví iné krásy prírody, iné farebné kvietky či nepoznané stromy.
V tom si k nim prisadla vážka a vytrhla lienku z myšlienok. Ta vážka bola ale krásna! Mala krásne pestrofarebné krídla, ako keď na oblohe po daždi vyjde opäť slniečko a v diaľke vidno krásnu dúhu. Volala sa Lea. „O čom snívaš?“ spýtala sa vážka Lea lienky. „Snívam. Chcem sa plaviť a vidieť aj iný svet ako tento, snívam o tom, že spoznám iné čary prírody,“ tíško jej odpovedala Betka.
Lienka totiž nevedela, ako loďka vyzerá a ako a z čoho ju má postaviť, aby sa nepotopila. Veľakrát to lienka skúšala, i jej kamoška svetluška jej pomáhala, no nikdy sa im to nepodarilo. Krídelka síce Betka mala, ale mala ich maličké a nad riekou by lietať nevydržala. Vážka bola múdrejšia, vedela čo má robiť, pretože bývala na lekne na rieke. Bol to veľký zelený list s nádherným bielym kvetom, čo sa plaví na vode, či už tečúcej v rieke alebo v stojatej v jazierku. Na takomto lekne často možno stretnúť i malú neposednú žabku.
„Ak chceš,“ povedala Lea, „ja ti rada pomôžem, môžeme spolu postaviť loďku, ja viem ako vyzerá a nepotopí sa!“ zvolala Lea radostne. Betka a aj svetluška Miuška sa veľmi potešili.
Vážka a lienka sa teda dohodli, že ráno sa pustia do práce. Lienka Betka si do batôžka zbalila potrebné veci a hneď ráno sa spolu s Miuškou vybrali za svojou novou priateľkou, vážkou Leou. Leteli rýchlo ako len vládali, aby sa pustili do stavania. Tvrdo pracovali a pracovali. Lístky, kúsky lekna či malé triesky z drievka len lietali po okolí.
A neuveríte! Oni to spolu dokázali! Spoločnými silami postavili krásnu loď z obrovského listu a suchých konárikov. „A je to!“ povedala vážka Lea. Betka nastúpila, poďakovala za pomoc svojej novej kamoške a vybrala sa do neznáma. Vybrala sa na dlhú plavbu po rieke za novými dobrodružstvami, kde jej na cestu svietila malá svetluška Miuška.
Ste zvedaví, aké dobrodružstvá stretli Betku počas plavby? Objavila nový nepoznaný svet? To sa dozviete v ďalšej časti o lienke Betke.
Lienka Betka… krásny, jednoduchý príbeh.