Medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Húkal si do kroku, sem-tam poskakoval, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavil veľký kôl, odložil ho nabok. Tieto prechádzky sa mu veľmi páčili. Kráčal svojím vlastným tempom. Občas si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese vládol. Keď si raz Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
„Pozor, uhni mi z cesty.“ Niekto z diaľky zavolal. Mišo vstal, rozhliadol sa a uvidel, ako sa k nemu blíži zajac. Bežal neuveriteľnou rýchlosťou. Okolo zadných labiek sa mu víril prach a drobné ihličie. Mišo uskočil nabok a zajac okolo neho len preletel. O niekoľko minút sa to stalo znova. Zajac opäť prebehol okolo medveďa, až sa mu takmer zatočila hlava.
Kým sa rozbehol tretíkrát, Mišo naňho z diaľky volal: „Počkaj, zastav, prosím. Chcem sa ťa na niečo opýtať.“ Králik sa zastavil, vydýchol sa a pozrel na Miša. „Prečo utekáš? Niekto ťa prenasleduje?“ Medveď sa zvedavo a znepokojene spýtal. Zajac sa len usmial a vysvetlil: „Nie, Mišo, trénujem. Musím byť v dobrej kondícii. Budúci týždeň sa konajú lesné preteky. A rád by som vyhral. Zúčastniť sa môže ktokoľvek z lesa. Je to len niekoľko okruhov okolo lúky.
„V kanvici?“ “ Nie v kondícii. To sa hovorí, keď chceš byť dobrý a rýchly v športe.“ Mišo sa nechápavo spýtal. Králik odpovedal. „Aha, myslíš fit “ Miša sa usmial a pokračoval: „Chceš povedať, že sa môže zúčastniť každý? Mohol by som to urobiť aj ja?“ „Iste, mohol by si. Ale musel by si veľa trénovať.“ Králik odpovedal a pozrel na mierne bacuľatého medveďa.
Mišo odvtedy nemyslela na nič iné. Vedel, že je guľatejší a nemá kondíciu, ako hovoril králik, ale chcel to skúsiť. Aj keby bol posledný, chcel zabehnúť aspoň tých pár kôl. Tak sa pustil do tréningu. Behal každý deň. Najprv pomaly. Nakoniec trochu zrýchlil tempo. Užíval si to a bavil sa.
Ak jedného dňa prišiel veľký deň. Deň pretekov. Všetci pretekári sa zoradili na štartovej čiare. Boli tam takmer všetci. Zajace, vlci, veveričky a ako posledný v poradí medveď Mišo. Ostatní sa naňho neveriacky pozreli. Sem-tam niekto zažartoval, že pretekár s takýmto bruškom by mal zostať doma. Ale Miša tomu nevenovala pozornosť.
A potom sa začali preteky. Všetci sa rozbehli. Všetci boli priamo vpredu. Mišo bol posledný, ale nevadilo mu to. Bežal ďalej. Vedel, že to dokáže. V poslednom kole ho však niečo prekvapilo.
V tráve vedľa dostihovej dráhy ležal králik. Počas pretekov spadol a zlomil si nohu. Nikto mu však nepomohol. Niektorí už boli v cieli a niektorí bežali tak rýchlo, že si ho ani nevšimli. Medveď neváhal a rozbehol sa k zajacovi. Vzal ho do labiek a odniesol do cieľa, aby ho niekto mohol ošetriť. Keď ostatní videli, že Miša prichádza do cieľa so zraneným králikom, všetci začali tlieskať. Dokonca aj tí, ktorí sa mu posmievali, sa hanbili.
Mišo dal prednosť záchrane svojho priateľa pred víťazstvom alebo dokončením pretekov. Bol to hrdina. Aj keď bol posledný. Na konci pretekov sa rozdali štyri medaily. Za prvé, druhé a tretie miesto a medaila pre najlepšieho pretekára. Tá pripadla Mišovi.
