Vraví sa, že na Veľký piatok sa otvára zem a jej úkryty, v ktorých môžete nájsť poklad. Tak to rozprávala stará mama. A taký poklad sa vždy hodí, vravelo si dievčatko Elinka. Mamička s oteckom by mali radosť. Ocko by si mohol kúpiť to pekné auto, čo sa mu tak páči. A mamička tie nádherné šaty. A mne by určite kúpili tú mňaukaciu mačičku na baterky, ktorá je taká drahá.
Bol Veľký piatok, keď sa Elinka potichu vyplazila z domu na záhradu. Hneď za záhradou bol les, kam sa chodila hrať. Dnes však na hranie nemala ani pomyslenie. Chodila po lese, pozerala do každej medzery, pod každý kameň, do každého bútľavého pňa a veľmi si priala, aby našla ten veľký poklad.
Zrazu počula smutné mňaukanie. Chvíľu si myslela, že takto podivne spieva nejaký vtáčik, ale mňaukanie silnelo, ako sa blížila k hustému krovu. V tom húšti počula ten plač najsilnejšie. Kľakla si a po všetkých štyroch zaliezla medzi husté vetvy. Tam vo vnútri ho zbadala.
Ležalo tam malé, premáčané mačiatko. Keď Elinku uvidelo, prestalo tak nešťastne mňaukať. Ale bolo veľmi slabé, než aby sa zdvihlo. Nechalo sa od Elinky vziať a zapriadlo. Elinka videla, že mačička je studená a má určite veľký hlad. Preto sa s ňou rýchlo ponáhľala domov.
„Mamička, mamička, našla som poklad!“ volala už od dverí.
Spoločne s mamičkou dali mačičke najesť a nechali ju v teple spinkať.
„No to je mi pekný poklad, Eli,“ usmievala sa mamička.
„Necháme si ho? Prosím, prosím, prosím,“ žadonila Elinka. „Ja tu mačku na baterky nechcem, táto je oveľa lepšia. A navyše nemá kde bývať.“
„Tak dobre, Elinka. Ale pomôžeš mi sa o ňu postarať, áno?“
„Áno, mami! To je super!“
„Je to kocúrik. Už vieš, ako sa bude volať?“ pýtala sa mamička.
„To je jasné. Budem mu hovoriť Poklad,“ usmiala sa Elinka a zamilovane sledovala spiace mačiatko. Už sa tešila, až si odpočinie a budú sa spolu hrať. Stará mama mala pravdu. Na Veľký piatok sa skutočne dá nájsť ten najväčší a najkrajší poklad.
