Vašo sa rozhodol, že tento rok už pôjde na šibačku sám. Je už predsa veľký chlapec. Veď už dočiahne na kľučku! Otec mu pomohol upliesť korbáč. Na Bielu sobotu, to je sobota pred veľkonočným pondelkom, kedy sa chodí šibať, si uviazal na korbáč bielu mašličku. Ostatné farebné mašličky si totiž vyšibe. Tak to rozprávala babička.
V pondelok ráno Vašo vyšiel na šibačku. Cestou si opakoval básničky, aby ich náhodou nezabudol. Opakoval si ich stále dokola, že sa mu už začínali pliesť jedna cez druhú. Došiel k Aničke a hneď spustil:
„Šiby, ryby, mastné ryby…,“ ale ako bol nervózny, zrazu zabudol, ako ďalej. Tu ho napadlo, že si to dorýmuje sám.
„Šiby, ryby, mastné ryby,
ďalej to už neviem,
tak mi dajte jednu mašľu,
nech čoskoro idem.“
„No to je mi pekná básnička,“ zasmiala sa Anička, zložila si červenú mašličku z vrkôčiku a uviazala ju Vašovi na korbáč.
Vašo sa začervenal, že to tak zvŕzal. Ale išiel statočne ďalej. Prišiel ku babičke.
„Šiby, ryby, mastné ryby,
ja som malý zajačik,
poďme bratia do Betlehema,
didlaj didlaj didlaj dá.“
Babička sa smiala, až sa za brucho chytala. Pohladila Vaša po hlave.
„Tak do Betlehema? Nejako si to poplietol, ty Kubo.“
„Ja nie som Kubo, ja som Vašo.“
„Aj to sa len tak hovorí. Tu máš modrú mašličku. A ak chceš, poradím ti, ako je tá básnička správne.“
Vašo sa zaradoval, zopakoval si s babičkou básničky a s novo nadobudnutou odvahou vyrazil ďalej šibať. A ako mu to išlo? To zistila až Vašova mamička, keď sa Vašo vrátil z šibačky domov.
„Mami, mami, ešte od teba nemám mašličku. Ale asi sa tam už nezmestí,“ volal Vaša radostne, keď prišiel domov.
„No, prepána, ty máš ale mašličiek! To si vedel veľa básničiek, však? Povieš mi tiež nejakú?“
„Jasné.“
Vašo si odkašľal a spustil:
„Ja som prišiel po kolede,
dajte mašľu alebo dve.
A pre teba, mamičko,
mám tu jedno vajíčko.“
Vašo vylovil červené vajíčko, čo si tiež vykoledoval, a dal ho mamičke. Tá mala veľkú radosť. Uviazala Vašovi na korbáč širokú červenú stuhu, ktorá bola zo všetkých mašličiek najkrajšia a najväčšia. Dala Vašovi veľkú pusu.
„Ty už si naozaj veľký chlapec.“
Vašo z tej pochvaly skákal radosťou.
„A teraz bež von. Zajačik ti tu zatiaľ niekde schoval nádielku.“
Toto bola Vašova najlepšia Veľká noc. Iste si ju bude dlho pamätať. A určite sa teší, ako pôjde za rok na šibačku zase.
