Ako si tak malá Hanka vykračovala spolu s ockom zo škôlky k autu, veselo si pospevovala. Bola už veľká predškoláčka.
„No to je ale krásna básnička!“ pochválil ju ocko, keď nasadali do auta. Hanka sa len usmievala a ďalej si pospevovala.
„Takú krásnu pesničku by si mohla zaspievať aj mamine k narodeninám!“ povedal jej ocko.
Hanka zrazu stuhla. Ojoj, dnes je piatok! Ten piatok, o ktorom jej už ocko hovoril! Maminka má narodeniny a ona jej nič v škôlke nevyrobila! Úplne zabudla! Ani len obrázok nenakreslila! Musí jej niečo vyrobiť… alebo vymyslieť básničku! Keď sa poponáhľa, možno stihne aj oboje – veď si to maminka zaslúži.
„Ja som zabudla, ocko… čo teraz?“ spýtala sa so slzičkami v očiach Hanka, dúfajúc, že jej otecko poradí, čo maminke vyrobiť.
Ocko sa zamyslel. „Neboj sa, niečo spolu doma vymyslíme!“ odvetil nakoniec.
Keď prišli domov, maminka ešte nebola doma. Uff, aspoňže tak! Hanka sa vybrala do kuchyne, kde rýchlo ozdobila stôl ružovou farbou. Všade dala ružovo-biele mašličky, ružové papierové tanieriky a krásne servítky. To bola totiž maminkina najobľúbenejšia farba. Ocko tam zatiaľ vyložil krásnu čokoládovú tortu, ktorú kúpil v obchode.
„A čo keby sme mamine nedali túto kúpenú tortu, ale spolu jej napiekli?“ navrhol ocko.
To je ale super nápad! Hanke sa rozžiarili očká. Tak predsa jej niečo dá!
Dievčatko si oblieklo zásteru, postavilo sa na šamlík do kuchyne a čakalo, akú prácu jej ocko dá.
„Ocko, urobme jej ružovú tortu! Tú farbu maminka najviac ľúbi!“ povedala Hanka.
Ocko nakoniec súhlasil, vybral knihu receptov a nalistoval čokoládovo-malinovú tortičku. A tak sa pustili do práce.
Hanka pomiešala cukor, vajíčka a čokoládu, zatiaľ čo ocko pripravil múku, mlieko a krásne čerstvé maliny, ktoré dajú tortičke ružový nádych. Popritom si veselo pospevovali. A veru… múka neostala len v miske – bola všade!
Keď bola torta takmer hotová a vybrali ju z rúry, maminka bola už skoro doma.
„Ocko, ešte ju musíme rýchlo ozdobiť!“ zvolala Hanka.
Ocko navrhol, nech ju ozdobí sama, zatiaľ čo on uprace kuchyňu, ktorá po pečení veru vyzerala ako po snehovej búrke.
Hanka sa pustila do dôležitého ozdobovania. Na vrch ružovej tortičky popridávala kvietky z marcipánu do tvaru srdiečka. S farebnými lentilkami tam ťarbavo vytvorila písmenká M-A-M-I-N-K-E! Nakoniec celý svoj výtvor posypala práškovým cukrom – tak ju to učila jej stará mama.
Hanka bola na seba hrdá. Nielenže sa jej podarilo písmenká správne vyskladať, ale tortu aj krásne ozdobila!
Cŕŕn! zazvonil zrazu zvonček. Domov prišla maminka! Ocko jej otvoril dvere a privítal ju v krásne ozdobenom byte.
Hanka držala v rukách tortičku a spievala básničku:
„Všetko najlepšie maminke prajem, aby si šťastia nemala málo – ani len krajec!“
Maminka bola dojatá.
„To je tá najkrajšia torta a oslava na svete!“ pochválila ich so slzami v očiach.
Hanka sa tešila. Uvedomila si, že maminka nepotrebuje drahé dary… všetko, čo stačí, je darček vyrobený z lásky. Od srdiečka.
Hanka a ocko zagratulovali maminke a pustili sa do papania ružovej tortičky.
„A kto tak krásne vyskladal lentilkový nápis?“ spýtala sa maminka.
„Ja, ja! A ocko mi ani nepomáhal!“ pochválilo sa dievčatko.
„No ty budeš v škole hviezdiť!“ zasmiala sa mamka.
A tak sa narodeninová oslava pre maminku vydarila. Hanka už nebola smutná. Kúpená tortička veru nebola taká chutná ako tá od Hanky a ocka.
