O studni želaní a odpovedí

Ďaleko za mestom, tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, bola studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola nádherne čistá. Na okraji studne viselo vedro. Dala sa spustiť dole a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Ale nebola to obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí. Správa o jej magickej sile sa rozšírila po celom okolí. Hovorilo sa, že stačí prísť k studni, nabrať z nej vodu, povedať čarovnú formulku a potom sa na čokoľvek spýtať. Studňa vraj vždy pozná odpoveď. Ľudia, ktorí sa pri studni zastavili a položili svoje otázky, dostali odpovede a boli šťastní.

Dozvedel sa o tom aj malý nezbedník Jaro. Bol to nezbedný a pyšný chlapec. Z každého si robil žarty, každému sa posmieval a vždy sa chválil, že je najsilnejší v meste. Jeho oči boli plné drzosti. Ale práve preto, že bol taký, išiel rovno k studni. Cestou premýšľal, aké otázky by studni položil. Keď k nej prišiel, vzal vedro, nabral trochu vody. Potom sa trochu napil jej vody. A potom rýchlo povedal svoje otázky. „Kto je najsilnejší v meste? A kto je v meste najmúdrejší a kto najkrajší? Nie som to ja?“ Studňa bola ticho. Jaro sa naklonil a naťahoval uši, ale studňa nevydala ani hláska. Jaro sa nahneval, začal do studne nahnevane kopať a kričať: „Odpovedz mi hneď, ty hlúpa studňa.“ A kopol do nej celou silou, tak silno, až ho zabolel prst. V tej chvíli sa voda v studni začala vlniť a stúpať. Celá studňa sa začala triasť, akoby nastalo malé zemetrasenie. Voda vystúpila až na okraj studne a vystrekla na Jara. Držal si nohu, ktorá ho bolela od posledného kopnutia, a bol celý premočený. Vyzeral smiešne. Zo studne sa ozval hlas. „Jaro, pýtal si sa, kto je najsilnejší a najmúdrejší v meste. Chcel si, aby som ti odpovedala, že ty. Ale tým, ako si sa správal, si ukázal, že nie si. Nie si hlúpy, ale správaš sa tak, a to je horšie. Choďte domov, dôkladnejšie si premysli svoje otázky a potom sa vráť. Ospravedlň sa mi a potom sa pýtaj, čo chceš. Možno potom dostaneš odpoveď.“

Jaro odišiel domov. Bol mokrý, nahnevaný a ubolený. Dlho zostal doma a premýšľal o tom, čo sa stalo. Prešlo niekoľko mesiacov a Jaro sa opäť vybral k studni. Nabral si vodu, povedal čarovné zaklínadlo, napil sa a potom položil svoju otázku: „Tak čo, už si mi odpustila? Môžem sa na niečo opýtať?“ Voda začala stúpať, studňa sa začala triasť a Jaro sa už zakrýval, len aby ho opäť nepostriekala. Tentoraz sa však voda zastavila na okraji, jemne sa začala čistiť a zo studne sa ozval hlas. “ Áno. Teraz ti na všetko odpoviem.“ Jaro sa usmial a bol rád, že studňa spoznala, že je úprimný. V ten deň sa veľa naučil. Odvtedy Jaro často chodil k studni. Naučil sa nielen klásť otázky, ale aj nemyslieť len na seba, a tak sa naučil byť šťastný. A časom poznal odpoveď na všetko a bol najmúdrejší. Len preto že sa zmenil.

5/5 - (23 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *