Leto pomaly končilo, no rodičia Adama a Andreja sa rozhodli, že pred školou zoberú detičky a vydajú sa ešte na jeden výlet. A tak sa celú rodinka vybrala na výlet do neďalekej zoologickej záhrady.
Čítať ďalej →Výlet na konci leta
O princeznej, ktorá všetko videla
Za siedmimi horami a siedmimi riekami, na vysokom vrcholku v honosnom zámku, žila princezná tak krásna, že sa o jej pôvabnej tvári šepkalo po celom kráľovstve.
Čítať ďalej →Voda večnej mladosti
V jednom ďalekom kráľovstve žil kráľ Dobromír – múdry a spravodlivý panovník. Roky však ubiehali a kráľ starol. Vlasy mu šediveli, krok sa spomaľoval a oči, ktoré kedysi žiarili ako hviezdy, stratili lesk.
Čítať ďalej →O ukradnutom hrade
V jednej ďalekej krajine žil kedysi dávno múdry kráľ. Bol spravodlivý a múdro vládol celej svojej krajine. Tento kráľ mal nádherný hrad. Stál pri krištáľovom jazere a bol postavený zo skla.
Čítať ďalej →Strom čarovných jabĺk
V malej dedinke na okraji hustého lesa rástol starý jabloňový strom, ktorý niesol jablká s čarovnou mocou. Hovorilo sa, že kto zje také jablko, tomu sa splní jedno želanie. Ľudia z dediny si vážili strom a chránili ho, no zároveň sa na jeho pomoc spoliehali v každej ťažkej chvíli.
Čítať ďalej →Divoká ruža
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zámok. V tom zámku žil starý kráľ, ktorý mal jednu dcéru. A tá dcéra mala špeciálny dar – vedela ovládať počasie. Princezná si chránila svoj dar a dlho nechcela žiadneho muža.
Čítať ďalej →Kráska a zviera
V dávnych časoch, keď rozprávky neboli vymyslenými príbehmi, ale skutočnosťou, žil vo svojom kráľovstve mladý a krásny princ. Každému sa z jeho krásy a bohatstva tajil dych a princ z toho natoľko spyšnel, že sa zabudol správať k ľuďom s úctou.
Čítať ďalej →O zbabelom rytierovi
V kráľovstve Zlatoles žil rytier menom Bohuš. Nosil lesklé brnenie, veľký meč a vysokú helmu. Hoci vyzeral statočne, v skutočnosti bol veľmi bojazlivý – bál sa búrky, myší aj vlastného tieňa!
Čítať ďalej →O Otíkovi, ktorý stále jačal a kričal
Bol raz jeden chlapček a ten sa volal Otík. Bol by to normálny chlapec ako všetci ostatní, až na tú podivnú a nepríjemnú vlastnosť. Otík totiž neustále jačal a kričal. Ale nie tak ako ostatné deti. Jeho jačanie bolo také silné, že kto ho počul, tomu sa skrútili uši do kornúta.
Čítať ďalej →O hre na masky
Janko a Samko boli súrodenci. Boli to veľmi zvedaví a hraví chlapci. No veru niekedy sa ako súrodenci nechovali. Bratia sa často doťovali a posmievali sa navzájom jeden druhému. Samko mal jedného kamoša a bol viac utiahnutejší, rád sa hral doma, kde sa sám hral s legom či s autíčkami. Janko bol ten odvážnejší.
Čítať ďalej →