Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Čítať ďalej →
V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →
Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Čítať ďalej →
Taká snehová vločka má veľa priateľov. Ani by ste nespočítali, koľko ich je. Jej najbližšími priateľmi sú snehové vločky, ktoré vypadli z toho istého mraku. Spoločne sa držia celú cestu až na zem a aj na zemi ležia vedľa seba v snehovom záveji. Keď sú snehové vločky spolu, sú šťastné a spokojne odpočívajú na zemi, na strechách alebo na stromoch tak dlho, ako im to slnko dovolí.
Čítať ďalej →Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →Bol raz jeden pohľadný mládenec, ktorý žil v hlbokej hore so svojou mamou, ktorá bola čarodejka. Neďaleko v chate žila zase dievčina, prekrásna, tvár mala bielu ako sneh a pery červené ako ruža. Nebola však z nejakej bohatej rodiny, ale zato srdce mala ako zo zlata. Každé ráno chodievala k studni po vodu, kde sa stretla s Tomášom, ktorý jej vždy s ťažkými vedrami pomohol i ju vždy rozosmial, keď mala ťažký deň. Obaja si boli každým dňom istý, že ich srdce bije jeden pre druhého. Avšak jedného dňa Katka vyčkávala Tomáša pri studni, ako každé ráno, no Tomáš nikde.
Čítať ďalej →Boli raz traja bratia, a tí sa vybrali do lesa. Vonku už sa malo schyľovať k mrazu, no nič sa nedialo. Deti nedočkavo čakali na prvý sneh, zvieratká sa chceli uchýliť k zimnému spánku, no ako to mali urobiť, keď vonku po zime ani stopy? A a tak sa rozhodli, že niekto musí nájsť Snehovú pani a zistiť, prečo sa tento rok oneskorila. A keďže títo bratia boli nebojácny a milovali dobrodružstvá, tak to boli práve oni, ktorí sa vybrali na cestu.
Čítať ďalej →Nie všetci stíhajú pripraviť vianočnú večeru. Aj u Krátkych to bolo tento rok tak. Hoci do Vianoc chýbal už len jeden deň, na Vianoce nebolo nič pripravené.
Čítať ďalej →Vianočný škriatok Smieško je škriatok, ktorý pomáha ľuďom, ktorí sú smutní. Snaží sa ich rozveseliť a rozosmiať. Ako? Počúvajte.
Čítať ďalej →Rodina Chudých je taká obyčajná rodina. Otec, mama, dcéra Elena a syn Dávid. Na Štedrý deň sa všetci tešia a vopred pripravujú. Ale 24.12. sa v ich rodine, ako na potvoru, začali kaziť veci. Najskôr to bol sporák, ktorý prestal hriať. Potom vysávač prestal vysávať. Pračka doprala. Fén nefénoval. Televízor nevysielal. Jednoducho len pch… ts… br… vr… a bolo.
Čítať ďalej →