Nastal zmätok! Už len pár hodín a Mikuláš mal vyraziť na cesty, aby rozdal deťom darčeky. Tie dobré deti chcel Mikuláš ako každý rok obdarovať sladkosťami a ovocím a tie neposlušné uhlím a zemiakmi.
Lenže tento rok Mikuláš nejako nestíhal a navyše balíčky neboli ešte stále roztriedené.Nešťastný Mikuláš, ktorý mal ešte jedno dôležité rokovanie, požiadal anjela Daniela, aby mu balíčky pekne pripravil. „Len mi ich roztrieď, prosím ťa.
Menovky už na ne popripínam sám!“ No anjel Daniel chcel Mikulášovi veľmi pomôcť. Videl, že Mikuláš býva každý rok na svoj sviatok veľmi unavený. A tento rok obzvlášť! Chcel mu teda pomôcť a chcel aj vykonať ďalší dobrý skutok a potešiť pred Vianocami sv. Petra, svojho šéfa.
A tak anjel Daniel neposlúchol Mikuláša a balíčky nielenže potriedil, ale na ne i popripínal menovky. A šup s nimi do vreca. Keď sa Mikuláš vrátil, celom sa tešil, že za neho usilovný anjel spravil robotu. Bol naozaj unavený a nestíhal. A mal pred sebou takú dlhú cestu s toľkými zastávkami.
Mikuláš sa Danielovi poďakoval a vyrazil pracovať. Noc ubehla rýchlo, no Mikuláš našťastie všetko postíhal. Na všetky deti čakal v okne balíček. Na tie dobré balíček so sladkosťami a ovocím a na tie neposlušné s uhlím a zemiakmi. Alebo žeby nie?
Aké to len bolo prekvapenie, keď to bolo presne naopak. Dobré deti si našli uhlie a zemiaky a tie zlé sladkosti a ovocie! Mikuláš, ktorý to už všetko sledoval zo svojho domu, neveril vlastným očiam! Takáto hanba! Všade ho ohovoria! A za to môže ten popletený anjel Daniel. Mikuláš napochodoval do nebíčka a poriadne malého nešťastníka vyobšíval! No už sa nič nedalo robiť!
V ten rok bol sv. Mikuláš naozaj zvláštny. Dobré deti plakali a tie zlé sa tešili. A to všetko kvôli jednému popletenému anjelovi Danielovi.
