Nastal zmätok! Už len pár hodín a Mikuláš mal vyraziť na cesty, aby rozdal deťom darčeky. Tie dobré deti chcel Mikuláš ako každý rok obdarovať sladkosťami a ovocím a tie neposlušné uhlím a zemiakmi. Lenže tento rok Mikuláš nejako nestíhal a navyše… Balíčky neboli ešte stále roztriedené.
Nešťastný Mikuláš, ktorý mal ešte jedno dôležité rokovanie, požiadal anjela Daniela, aby mu balíčky pekne pripravil. „ Len mi ich roztrieď, prosím ťa. Menovky už na ne popripínam sám!“ No anjel Daniel chcel Mikulášovi veľmi pomôcť. Videl, že Mikuláš býva každý rok na svoj sviatok veľmi unavený. A tento rok obzvlášť! Chcel mu teda pomôcť a chcel aj vykonať ďalší dobrý skutok a potešiť pred Vianocami sv. Petra, svojho šéfa.
A tak anjel Daniel neposlúchol Mikuláša a balíčky nielenže potriedil, ale na ne i popripínal menovky. A šup s nimi do vreca. Keď sa Mikuláš vrátil, celom sa tešil, že za neho usilovný anjel spravil robotu. Bol naozaj unavený a nestíhal. A mal pred sebou takú dlhú cestu s toľkými zastávkami.
Mikuláš sa Danielovi poďakoval a vyrazil pracovať. Noc ubehla rýchlo, no Mikuláš našťastie všetko postíhal. Na každé dieťa čakal v okne balíček. Na tie dobré, balíček so sladkosťami a ovocím a na tie s uhlím a zemiakmi. Alebo žeby nie?
Aké to len bolo prekvapenie, keď to bolo presne naopak. Dobré deti si našli uhlie a zemiaky a tie zlé sladkosti a ovocie! Mikuláš, ktorý to už všetko sledoval so svojho domu, neveril vlastným očiam! Takáto hanba! Všade ho ohovoria! A za to môže ten popletený anjel Daniel. Mikuláš napochodoval do nebíčka a poriadne malého nešťastníka vyobšíval! No už sa nedalo robiť!
V ten rok bol sv. Mikuláš naozaj zvláštny. Dobré deti plakali a tie zlé sa tešili. A to všetko kvôli jednému popletenému anjelovi Danielovi.
