Milé detičky, spomínate si na záhradného škriatka Strážka? Klobúčik z muchotrávky, oblečenie zo šupky jabĺčka a veselé vyspevovanie? Ále viete! Veď to je predsa ten malý škriatok, ktorý má bradu až po zem a s diárikom dáva pozor a kontroluje celú záhradu…nie, neviete? Veď viete… to je ten škriatok čo sa o záhradku celý rok stará. Stará sa o to aby sa ovocie, zelenina i kvetinky mali dobre. Aby bola mrkvička pekne oranžová a chrumkavá či jabĺčka pekne šťavnaté a lesklé. Áno! To je ten škriatok Strážko, ktorý natrafil na červíka, ktorý si chcel nechať všetky jabĺčka na jabloni. A dnes sa dozvieme či mu to náš záhradný škriatok dovolil.
Záhradný škriatok má veľmi dôležité úlohy a musí ich vždy poctivo splniť. Aby záhradka pekne prekvitala a všetci boli spokojní. Strážko vedel, že si s neposedným červíkom, ktorý nakusol všetky jabĺčka na jabloni musí nejako poradiť. Veď predsa jeden malý červík nemôže spapať všetky jabĺčka na jabloni. A musí sa vedieť podeliť. Veď práve on..on záhradný škriatok sa a o ne celý rok staral, leštil ich, polieval a tiež si všetky jabĺčka nenechá. Vysvetlil červíkovi, že aj ostatní čakajú na chutné jabĺčka a nie len on.
„No predsa preto, aby si nebol lakomý a podelil sa s ostatnými! Aj ostatní sa tešia na chutné jablká!“ povedal škriatok Strážko po pod fúz a usmial sa na malého červíka. Ten sa na neho zamračil a lenivo vyšiel von z jabĺčka.
„Jedno jabĺčko tebe, jedno mne, jedno koníkovi a ďalšie ľudom, ktorý majú túto záhradku, čo povieš?“ spýtal sa ho Strážko s úsmevom a popritom veselo leštil so svojou handričkou ďalšie chutné jablká.
Červík sa zamyslel no nakoniec súhlasil. Svoje nahryznuté jabĺčko mu však škriatok dovolil si nechať. O ostatné sa nejako svojimi kúzlami záhradného škriatka postará. Pekne mu ho zniesol na trávičku a tam si ho červík mohol vychutnať.
„Ďakujem, že si ma naučil sa podeliť a pomohol si mi zniesť jabĺčko dole!“ povedal mu červík. Uvedomil si, že je dôležité sa s ostatnými podeliť.
Záhradný škriatok Strážko sa teda ďalej prechádzal po záhrade a všetko kontroloval a zapisoval si do svojho diára. Všetko muselo byť v harmónii. Všetko muselo pekne zrieť a kvitnúť a všetci sa museli férovo podeliť. A tak boli všetci spokojní.
A tak sa o záhradku škriatok skutočne postaral. Ovocie, zeleninka, zvieratká ba aj ľudia boli ich záhradnému škriatkovi vďační za jeho tvrdú a usilovnú prácu. Nie len že dal na ovocie a záhradku pozor, ale naučil červíka ako je dôležité sa s niekým podeliť.
