Adventná rozprávka 17. z 24
Anjelka premýšľala, kde sa škriatok stratil. O chvíľu sa však otvorili dvere a zvonku priskákal škriatok na umelom sobovi.
„Hej, Anďa, požičal som si Santovho koňa,“ zavolal.
„To je sob. A radšej ho vráť.“
„To je môj kôň. Teda ten zob.“
„Sob,“ opravila ho opäť Anjelka.
„Áno, presne ten.“
„Pamätáš si tú rozprávku? V tvojej izbe je taká pekná bábika. S tou sa budem hrať na Popolušku. Ja budem princ na koni.“
„Ty si darebák, však? Hej, otváral si dnes svoj adventný kalendár?“
„Vieš, že som ho hneď zjedol.“
„Zajtra je Štedrý deň. A veľa ďalších tradícií, ktoré ťa musím naučiť.“
„Už sa teším, Anďa. A teraz, hijó, zob! Zachráňiť Popolušku!“ škriatok zakričal a vyklusal so sobom z izby.
