Do nejakej bájky o zvieratkách sa už začítal každý. Zvieratká nám totiž najlepšie vysvetlia, ako sa k sebe správať a čo nerobiť. Medveď, zajac, líška, vrana, bocian – tí všetci vám v zvieracích bájkach prehovoria do duše.
Bol raz jeden les a pri ňom v obrovskej hromade lístia žila ježia rodinka. Malý ježko im však robil starosti. Ježkovia totiž chodia von hlavne v noci, za tmy, a tento malý ježko chodil hlavne neskoro popoludní, kým nebola tma. A viete prečo? Pretože sa bál tmy. Raz však úplne zabudol na čas a vydal sa na dlhú prechádzku.
Čítať ďalej →
Kiko bol jeden neposedný, no zato veselý pavúčik. Vždy si staval svoje pavučinky kade-tade po okolí. V jeden jarný slnečný deň sa vybral na výlet po svojej pavučinke. Ako si tak letel na pavučinke jemným jarným vánkom, natrafil na farmu.
Čítať ďalej →
Zimné dni uplynuli ako voda a posledný sneh slniečko už dávno rozpustilo. Jeho lúče hriali čoraz viac a prebudili všetky zvieratká, ktoré cez zimu spali. A tie, ktoré nespali, vybiehali na slniečko tiež, aby si zohriali telíčka. Vtáčiky naladili jarné noty a spievali ostošesť. Jar zase prišla.
Čítať ďalej →V jednom lese žilo mnoho rôznych zvieratiek. Tie spolu chodili do lesnej škôlky a školy, popoludní spolu behali po lese a hrali sa.
Čítať ďalej →V jednej dedine stál na brehu rieky mlyn, kde s ťažkou prácou mlynárovi pomáhal po mnoho rokov múdry osol. Ale ako šiel čas, osol starol a práce urobil každý rok o trochu menej.
Čítať ďalej →Adélka bola malé dievčatko. Najradšej zo všetkého sa dopoludnia pred obedom hrala doma, popoludní po obede potom chodila do záhrady, kde na ňu čakal kamarát slimák a čierny kocúr. O čom sa tí traja asi rozprávali? O tom, aký mali deň.
Čítať ďalej →V jednom lese žila malá šedivá myška. Tá myška mala veľmi rada farby, páčili sa jej kvety, ale najviac sa jej páčili vtáčiky. Najradšej mala červienky. Tie mali tak krásne červené perie. Myška im ho veľmi závidela. Ona sama bola len šedá a to je taká obyčajná farba. Veľmi si priala mať tiež taký červený kožúšok ako červienky pierka.
Čítať ďalej →Žofinka bola rozkošné dievčatko, ktoré bývalo v neďalekej dedine. Vlásky mala svetlé ako slniečko a oči hnedé ako gaštany. Najradšej nosila kvetované šaty. Milovala kvety všetkého druhu. Aj preto chodila každý deň veľmi rada na lúku.
Čítať ďalej →Bola hlboká zima, všade plno snehu. V medveďom brlohu bolo počuť hlasné chrápanie. Medvede spali zimným spánkom. Ale čo to? Niekto zažmurkal do tmy, zívol si a pretiahol sa. Malý medveď vstával.
Čítať ďalej →Rovnako ako medzi nami ľuďmi je dôležité, aby sme spolu hovorili, je to veľmi dôležité aj medzi zvieratami. A tak ako ľudia majú mnoho druhov rečí, má aj každý druh zvierat svoj spôsob dorozumievania. Psíky štekajú, vrčia a kňučia. Mačičky mňaukajú a pradú.
Čítať ďalej →