To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Keď prší, všade je veľa vody. Hladina rybníkov sa zdvíha, rieky sa rozvodňujú a na chodníkoch sa tvoria potôčiky. Raz sa stalo, že aj rieka v našej dedine tak stúpla, že sa takmer vyliala. Všetko vtedy zachránili bobry a ich priatelia vtáčiky. A to len preto, že si navzájom pomohli. Ako to vtedy bolo?
Čítať ďalej →
Kráľ z ríše rozprávok mohol byť spokojný. Skoro všetky čarovné predmety už boli naspäť na hrade. Chýbala už len Kniha kúziel. Kráľ s netrpezlivosťou čakal na sluhu, kedy mu ju prinesie. Sluha však nechodil. Kniha bola totiž u Táni a bolo ťažké sa k nej dostať.
Čítať ďalej →
Kráľ Matej bol už dlhé mesiace vo vojne so susedným kráľom Ignácom. Koniec vojny bol v nedohľadne a kráľ Matej videl, že ak sa vojna rýchlo neskonči, tak ju prehrá. Vojaci už boli unavení, každý sa chcel vrátiť domov. Kráľ Matej sa zamýšľal, ako vojnu skončiť. Keď to nejde silou, musí ísť na to rozumom.
Čítať ďalej →Za veľkým kopcom stál krásny dom. Nebol to ale obyčajný dom. Bol modrý ako obloha a boli na ňom namaľované slniečka.Strechu mal svetlo červenú. Stál uprostred rozkvitnutej lúky. Všade okolo neho kvitli farebné a voňavé kvety. Ale čo to bolo za dom?
Čítať ďalej →Princezná Hedviga bola nešťastná. Už dávno jej zomreli obaja rodičia a ona sama sa starala o celý svoj majetok i o hrad. Žila si v pokoji až dovtedy, čo sa k hraniciam jej panstva nepriblížili Turci. O Turkoch už počula. Boli to nemilosrdní a krutí bojovníci. Zabíjali obyvateľov, ženy i deti brali do otroctva, ničili, plienili i rabovali. Hedviga sa bála, že zle dopadne ona i všetci jej poddaní.
Čítať ďalej →Kráľ Johan mal krásnu a dobrú dcéru Barboru. Chcel ju už dlho vydať, no Barbora, sa vyhovárala. Bola zaľúbená do chudobného baníka, ktorého jej otec nechcel dovoliť. „Tvoj ženích len tak hocikto, musí preukázať nesmiernu odvahu a splniť to, čo by len tak niekto nezvládol. Vymysli, pre svojho nastávajúceho úlohu. Kto ju splní najlepšie, ten bude tvojim mužom.“
Čítať ďalej →Bol už večer, na oblohe sa ukázal mesiac, okolo neho začali svietiť hviezdy a v žiadnom okne sa už nesvietilo. Všetci v meste už spali. Bola hlboká noc. Ale hoci bolo tak neskoro a nikto nebol hore, pod postieľkou jedného dieťaťa sa ozývalo tiché šuchotanie. Bolo to vo Vaškovej izbe.
Čítať ďalej →Na hrade vládol zlý a prísny hradný pán František. Ten bol krutý k svojej rodine a hlavne k svojmu služobníctvu. Stačilo, aby slúžka rozbila hrnček a hneď ju zavrel do žalára na niekoľko mesiacov. Hoci od všetkých naokolo očakával poriadok, zodpovednosť a skromnosť, sám žil nepekným životom.
Čítať ďalej →Uprostred veľkého a rušného mesta bolo menšie parkovisko. Parkovali tam vždy dve autá. Jedno bolo hasičské a druhé policajné. Obe autá boli vždy pripravené ísť a pomôcť niekomu v meste. Ľudia ich často volali kvôli rôznym veciam.
Čítať ďalej →Leto už síce skončilo a farebná jeseň sa pomaly vítala s ulicami, no slniečku sa podarilo ešte schovať zopár svojich teplých letných lúčov. A tak nás prijemne svojimi poslednými lúčami šteklilo na lícach a zohrievalo. Bol pekný jesenný deň a malá Ema sa vybrala so svojimi rodičmi na dedinský jarmok, ktorý sa konal v ich dedine. Veľmi sa naň tešila a celý týždeň tešila o ničom inom nerozprávala. A konečne prišiel ten deň, dnes je sobota! Hurá na jarmok!
Čítať ďalej →