To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna maličká ZOO, kde bývalo len máličko zvieratiek, no i keď ich bolo máličko, ľudia, návštevníci ZOO ich mali veľmi radi. Ľudia sa vždy tešili na statočného leva Eda, ktorý mal každého rád, ale i na lenivú pandu Bao, ktorá najviac na svete milovala papať bambusy.
Čítať ďalej →
Keď sa pozrieš na zemeguľu, uvidíš tam veľa modrých a veľkých škvŕn. Vieš, čo to je? More a oceány. A tých je na našej Zemi veľa. V takých moriach žije plno zvierat. Ryby veľké aj malé, hrubé aj tenké. Chobotnice a mnoho ďalších tvorov.
Čítať ďalej →
Večer, keď už všetci spia, vylietavajú zo svojich úkrytov maličké víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú štrbinku a vkĺznu pod vankúš. Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub.
Čítať ďalej →Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.
Čítať ďalej →V ďalekej krajine plnej cencúľov, sniežiku a chladu, žil v jednom malom snehobielom ligotavom iglu tučniačik menom Lupi. Každý deň sa hral v snehu či lovil v mori rybky, ktoré potom vo svojom ľadovom iglu sám spapal. Jediné čo Lupimu skutočne chýbalo bol kamarát. Síce žili pri ňom i iné tučniačiky, no s nimi si Lupi moc nerozumel, pretože bol iný. Chýbalo mu jedno krídlo a za to sa mu každý tučniak v okolí smial. A to predsa nie je pekné! Veď malý Lupi za to predsa nemohol! On sa narodil len s jedným krídlom, a práve preto bol jedinečný.
Čítať ďalej →Malý medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Brumkal si do kroku, občas poskakoval sem a tam, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavila veľký konár, odložil ho nabok. Tieto prechádzky mal veľmi rád. Kráčal svojím vlastným tempom. Niekedy si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese bol. Jedného dňa, keď si Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
Čítať ďalej →Babka Maruška je najlepšia babka na celom svete. Vždy nosí krásne farebné moderné sukne, vlasy má hodvábne strieborné a vyčesané, ale najčarovnejší je na nej jej milý úsmev. Nikdy jej na tvári nechýba. A aj keď je o dosť staršia ako všetci ostatní, je s ňou nesmierna sranda.
Čítať ďalej →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Čítať ďalej →Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Čítať ďalej →Ďaleko za našou dedinou bolo malé letisko. Boli tam dve lietadlá. Jedno bolo modré a druhé zelené. Každý, kto ich poznal, ich vždy volal Modráčik a Zelenáčik. Boli to menšie lietadlá. Cez deň s nimi mohli ľudia lietať, ak chceli vyhliadkový let. Nastúpili do nich a lietadlá ich niesli od dediny k dedine, od mesta k mestu, skrátka po celej oblohe. Bolo to krásne. V noci však lietadielka žili iným životom.
Čítať ďalej →