To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Tomáško bol malý chlapec, ktorý nechcel poriadne jesť. Zeleninu ani ovocie nechcel ani vidieť, chodil neskoro spať a stále pozeral len na televíziu alebo do tabletu. Zle sa aj obliekal, často nenosil ponožky, a keď sa vonku zmáčal, nechcel ísť domov sa prezliecť. Márne mu mamička dohovárala, že z toho bude chorý. A tak sa aj stalo.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno v ďalekej krajine žil chudobný chlapec. Volal sa Aladin. Každý deň sa prechádzal po trhoch medzi ľuďmi, mal rád ten ruch a rád sa pozeral na všetky tie krásne veci, ktoré tam kupci ponúkali. No mohol sa len pozerať, on aj jeho matka boli chudobní a nemohli si nič z toho dovoliť.
Čítať ďalej →
V jednom rybníku žila žaba, ktorá poznala len svoj rybník a zopár mlák. Ale vedela znamenito rozprávať, kde všade bola, čo všetko videla a čo všetko vie. Rozprávala to tak presvedčivo, že tí, ktorí ju nepoznali, ľahko uverili, že hovorí pravdu.
Čítať ďalej →V krajine, kde sú ľadovce a iba samý sneh, žil jeden ľadový medveď. Bol to samotár. Nepotreboval kamarátov ani ľadovú medvedicu. Bol spokojný, keď býval sám. Vozil sa po ľadových kryhách, váľal sa v snehu a plával v ľadovej vode. Robil si, čo chcel, kedy chcel, a bol šťastný, že sa nemusí o nikoho starať.
Raz sa však stalo niečo, čo toho medveďa úplne zmenilo.
Žilo, bolo jedno dievčatko, ktoré malo zlaté vlásky. Preto jej všetci hovorili Zlatovláska. Dievčatko chodilo často do lesa na huby, na maliny a jahody. Raz ale zašlo ďaleko a zablúdilo. Chodilo dlho a stále sa mu nedarilo nájsť správnu cestu domov. Dostalo sa len hlbšie do lesa.
Čítať ďalej →V jednom lese žila líška. Mala tam svoju noru a ani o jedlo tam núdzu nemala. Jediné, čo jej bývanie kazilo, boli lovci. Raz za čas sa v lese konal lov a všetky zvieratá hľadali úkryt.
Čítať ďalej →Máša a medveď vyrazili do lesa, aby si vypočuli, ako vtáčiky nádherne spievajú. Medveď chcel Mášu naučiť, ako ktorého vtáčika spozná podľa spevu. Posadili sa na kameň vyhriaty od slniečka a počúvali.
Čítať ďalej →Jedného dňa požiadala Mášu a medveďa pani Zajacová, či by jej postrážili dvoch malých nezbedníkov – malé zajačiky, ktoré pokojne spinkali v kočíku. Máša i medveď súhlasili. To bude ľahké, veď spinkajú. A než sa zobudia, ich mamička bude z nákupu späť.
Čítať ďalej →Ten deň mala Máša meniny. Dostala od maminky nádherný prstienok s farebným kamienkom. Veľmi sa jej páčil a hneď ho išla ukázať medveďovi.
Čítať ďalej →Bola teplá jeseň, slniečko svietilo a Máša s medveďom sa išli hrať do lesa.
„Dáme si preteky,“ navrhla Máša. „Kto dobehne prvý k tomu veľkému pňu, vyhral.“
Čítať ďalej →