To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Čítať ďalej →
Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →
Myši v dome žili v neustálom strachu z mačky. Preto jeden mladý myšiak zvolal jedného dňa všetky myši v okolí, aby im predstavil svoj plán, ktorý sám vymyslel. Bol to plán, ako sa zbaviť strachu z mačky.
Čítať ďalej →Zubaté strašidlá majú celý veľkonočný týždeň prázdniny. Prečo? Aby mohli strašiť ľudí. Alebo to aspoň mohli skúšať a učiť sa to. Posledný deň školy si každé strašidlo vylosovalo miesto, kde bude strašiť. Za domácu úlohu musia všetci žiaci napísať aspoň o jednom človeku, ktorého vystrašili, a akým spôsobom to urobili.
Čítať ďalej →Vo Strašidrne bol krásny deň. Jar už klopala na dvere a kvietky rozkvitali. Objavili sa už biele kvitnúce strašenky aj bubule a prebudili sa muchy. To je dobrá správa pre všetky zubaté strašidlá, pretože sa z nich dá pripraviť úžasný a veľmi dobrý muchovník.
Čítať ďalej →Kdesi medzi vysokými horami existovala jedna malá dedinka. A na konci tej dedinky, v malej chatrči, žil jeden chudobný chlapec so svojou matkou. Mama už chorľavela, no napriek tomu sa snažila, ako vedela. Rodina sa živila tým, že predávala všetko, čo dokázali vyrobiť.
Čítať ďalej →Bubík so Zubomilou sa tešili na Veľkú noc. Mamička ich hneď ráno poslala po zelené vetvičky, ktorými teraz vymetala dom.
„Nechápem, prečo ti nestačí metla,“ hundral Bubík. „Akurát som si roztrhol nohavice, keď som pre ne liezol na brezu.“
Čítať ďalej →Mesto Strašidrno ešte pokrývala vrstva snehu, ktorý sa pomaly topil, ako pomaličky naťahovala svoje prstíčky jar a vyháňala studenú zimu preč za kopce. To ráno však sneh vyzeral inak. Keď sa zubaté strašidlá ráno prebudili, namiesto bielej periny videli oranžový špinavý sneh. A pretože strašidlá sú zvyknuté strašiť ľudí a nie seba, strašne sa toho zľakli.
Čítať ďalej →V jednom rybníku žili žaby. Mali sa tam veľmi dobre, nič im nechýbalo, a tak sa začali nudiť a vymýšľať rôzne nezmysly. Tu ich napadlo, že by mali mať kráľa. Ihneď začali hlasno kvákať, aby privolali pozornosť boha Dia.
Čítať ďalej →Bol raz jeden rybníček a v ňom žili žaby. Žili si tu pokojným životom, nič im nechýbalo, len cez leto im tu bývalo na slniečku veľmi horúco. Cez leto sa skrývali v tieni a v bahne, rybníček im nikdy úplne nevyschol. Raz v lete bolo veľmi horúco, ale aj napriek tomu im zostala z rybníčka kaluž, kam sa mohli ukryť pred slnečnými lúčmi. A keď potom prišla letná búrka s dažďom, rybníček sa im znovu doplnil.
Čítať ďalej →