„Babi, povedz nám rozprávku,“ poprosila Julka svoju babku jedného chladného novembrového večera. Vonku sa nedalo nič, a tak sa Julka so svojimi kamarátmi z ulice nahrnula do babkinho domčeka. Babka navarila teplý čaj a vysypala pred hladné detiská sladké pirôžky.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým, ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Volal sa Benjamín a bol strašne rozmaznaný. A tak ho aj všetci volali. Rozmaznanec rozmaznaný. Jeho mama kráľovná ho tak veľmi milovala, až mu svojou láskou ubližovala. A jeho otec kráľ? Ten bojoval vo vojne a domov chodil veľmi zriedka. Nevedel teda, ako vyrastá jeho syn.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Malvína. Malvína bola ale veľmi smutná. Bola totiž veľmi zaľúbená do princa Jonatána z vedľajšieho kráľovstva.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa preto ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu, Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz princ Eugen. Eugen bol veľmi zvedavý. Všetko chcel vidieť, všetko chcel počuť. Neustále niekde nakúkal. Liezol tým na nervy ako kráľovi a kráľovnej, tak aj všetkým sluhom. Eugen trávil voľný čas behaním po zámku. Chodil hore-dole a otravoval sluhov a slúžky. A už aj to ho začalo nudiť. Chcel zažiť nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →
Všetci poznáme Slnko. Svieti na našu Zem a vďaka nemu tu máme teplo a svetlo. Len málokto však vie, že Slnko malo desať dcér. Žili s ním v jeho zámku a cez okná sa pozerali dole na zem. Veľmi sa chceli ísť pozrieť tam dole za ľuďmi no otec im to nikdy nechcel dovoliť. „ Vy patríte sem! Ku mne! Svet tam dole nie je pre vás.“ Dcéry sa však nevzdávali a raz sa rozhodli, že otcovi utečú a aspoň na chvíľu sa pozrú na zem, ako to tam vyzerá.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu, za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „ Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →