Kde bolo, tam bolo, bol raz princ Eugen. Eugen bol veľmi zvedavý. Všetko chcel vidieť, všetko chcel počuť. Neustále niekam nakúkal. Liezol tým na nervy ako kráľovi a kráľovnej, tak aj všetkým sluhom. Eugen trávil voľný čas behaním po zámku. Chodil hore dole a otravoval sluhov a slúžky. A už aj to ho začalo nudiť. Chcel zažiť nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →
Všetci poznáme Slnko. Svieti na našu Zem a vďaka nemu tu máme teplo a svetlo. Len málokto však vie, že Slnko malo desať dcér. Žili s ním v jeho zámku a cez okná sa pozerali dole na zem. Veľmi sa chceli ísť pozrieť tam dole za ľuďmi, no otec im to nikdy nechcel dovoliť. „Vy patríte sem! Ku mne! Svet tam dole nie je pre vás.“ Dcéry sa však nevzdávali a raz sa rozhodli, že otcovi utečú a aspoň na chvíľu sa pozrú na Zem, ako to tam vyzerá.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa volal Jonatán. Ten kráľ veľmi rád cestoval po svete a nosil odtiaľ všelijaké čudesné veci.
Čítať ďalej →Miško bol švárny mládenec. Bol pekný a múdry, šikovný, silný a odvážny. Zaľúbil sa do Katky. Katka však bola richtárova dcéra a richtár bol zlý a pyšný muž. Nechcel dovoliť, aby sa Katka vydala za Miška, pretože Miško nebol bohatý. Miško bol obyčajným chovateľom koní. Richtár však nechcel, aby ostatní ľudia vedeli, aký je pyšný, že myslí iba na majetky, a že nedovolí dvom mladým ľuďom ľúbiť sa. Preto dal Miškovi podmienku. Katku si musí zaslúžiť. Musí v dedine postaviť nový kostol.
Čítať ďalej →Poznáte tie rozprávky o tom, ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat. Všetci v kráľovstve o ňom hovorili a chýr o ňom sa dostal až ku kráľovi. Ten si ho dal zavolať. Zmätený Jakub sa ani vtedy nebál, no bol zvedavý, čo od neho, chudobného pastiera koní, môže chcieť sám veľký kráľ.
Čítať ďalej →Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Čítať ďalej →Jeden otec mal troch synov, už dosť vyrastených. Dvaja starší sa dosť fintili, iba ten najmladší, zaváľaný, ufúľaný, ten sa len v peci váľal. Preto ho ani inak nenazvali, len Popolvár-Hnusná tvár.
Čítať ďalej →Dnes je veľký deň. „Konečne prasklo posledné vajícko.“ hovorí mama kačka. Čaká už veľmi dlho, a aj celý hydinový dvor je už nedočkavý. Aké však bolo prekvapenie, keď sa objavila hlavička! „Čie je toto škaredé káčatko?“skríkne mama kačka.
Čítať ďalej →