Turnaj jednorožcov

V mystickej ríši o ktorej náš svet ani netušil, schovávala sa malebná krajina čarovných bytostí. Táto magická ríša sa nazývala Arkánia. Arkánia bola krajina, kde by ste ľudí hľadali len márne. Bola totiž domovom pre podivuhodné stvorenia, či už tam žili kúzelné víly, elfovia, ale aj bytosti, ktoré sú mystické a na svete ich je už veľmi málo – čarovné jednorožce.

Jednorožce z kúzelnej krajiny Arkánia neboli len tak hocijaké mýtické stvorenia, ale mali vo svojom mystickom svete dôležitú úlohu. Jednorožce boli strážcami svetla a čistoty, z ktorých každý mal jedinečnú schopnosť viazanú na trblietavý roh, ktorý zdobil ich vznešené hlavy. Každý jednorožec mal roh inej farby. Ich biela koža sa trblietala v svetle slnka, ako tá najligotavejšia hviezda.

V srdci Arkánie bol veľký ľadový hrad. Bol tvorený z ľadu a v tomto hrade žil ten najstarší a najmúdrejší sivý jednorožec Astra. Tento jednorožec bol ten najstarší tvor z celej krajiny. Bol to kráľ Arkánie. Jeho roh vyžaroval žiarivú sivú žiaru, ktorá by osvetlila aj tie najtemnejšie zákutia jaskyne. Pre jeho múdrosť a dobrotu jednorožca uctievali nie len všetci jednorožce, ale všetky tvory v krajine Arkánie. No jednorožec Astra bol už starý a to znamenalo, že si musel vybrať ďalšieho nástupcu na trón, ktorý sa bude starať o celú krajinu tak, ako on. Musel len vybrať toho správneho jednorožca, a preto sa rozhodol, že usporiada turnaj. Ten, kto čestne vyhrá, bude jeho nástupca.

Všetky jednorožce sa zhromaždili pred ľadovým kráľovstvom. Elfovia, víly či škriatkovia sa zhromaždili navôkol a sledovali, ako sa všetci pripravujú na turnaj. Veselo fandili a spievali, aby podporili tých statočných jednorožcov.

Najskôr kráľ Astra začal turnaj súbojom svetla. Kto vyčaruje najsilnejšie svetlo, vyhráva. Z veľkej kopy jednorožcov len piati vyčarovali to najjasnejšie svetlo, ktoré rozžiarilo jaskyňu. A práve tie jednorožec Astra vybral do ďalšieho kola.

Ďalšie kolo bolo kolo sily a rýchlosti. Tí, ktorí čo najrýchlejšie prejdú horu, vyhrávajú. Tri jednorožce boli tí najlepší. No kráľ si všímal, že nie všetci súťažili v tejto hre práve čestne. Jeden jednorožec si pomohol a išiel skratkou, druhý si uľahčil cestu a použil svoj čarovný roh. Len jeden išiel skutočne čestne. A to si práve Astra všetko všímal.

Ďalšie, posledné kolo turnaja, sa začalo otázkami. Kráľ Arkánie sa postavil pred jednorožce, ktoré si trúfali stať sa kráľom a spýtal sa ich:

„Prečo ste sa prihlásili do turnaja?“ spýtal sa.

„Pretože chcem byť kráľ a všetkým vládnuť!“ povedal jednorožec s čiernym rohom, ktorým si pomohol v predošlej úlohe.

Astra len pokrútil hlavou a čakal na odpovede ostatných.

„Pretože chcem žiť v ľadovom kráľovstve ako ty!“ povedal jednorožec s trblietavým červeným rohom, ktorý išiel skratkou.

Ďalší a jediný férový jednorožec s bielym rohom ako jeho koža sa zamyslel a nakoniec odvetil: „Pretože chcem, aby sa všetci mali dobre a chcem dbať na to, aby v krajine vládla harmónia a radosť!“ odvetil. A práve to kráľovi stačilo.

Kráľ Astra sa postavil na pódium a odvetil: „Kráľom Arkánie sa stáva jednorožec s bielym rohom! Jednorožec Fénix. Ten je hoden byť mojím nástupcom!“ Všetci začali tlieskať a radovať sa.

A tak kráľ Astra korunoval jednorožca s tým najčistejším srdcom a ukázal mu tú správnu cestu, ako vládnuť. Všetky tvory sa veselili a radovali z nového kráľa, ktorý bol ten najlepší, aký v Arkánií kedy bol. Práve dobré srdce a čestnosť mu dopomohli k víťazstvu.