Lukáš a Lenka, dvojičky, sa veľmi tešili na Veľkú noc. Začalo to už pri maľovaní vajíčok v škole a radosť zo sviatkov sa vystupňovala na Veľkonočný pondelok. Teda Lukáš sa tešil. Lenka nie. Veď aké dievča sa teší na Veľkú noc? Zas bude celá mokrá a všetci sa jej budú smiať.
Preto sa rozhodla, že s Lukášom uzavrie dohodu. Lukáš ju nebude oblievať a Lucka mu dá zato svoje našetrené peniažky z prasiatka. Lukáš najskôr nesúhlasil, no potom si to rozmyslel. Obchod je obchod. V pondelok ráno len veľmi ťažko odolával, aby nenabehol do Lenkinej izby a nevylial na ňu hneď v posteli pohár vody. Premohol sa. Premáhal sa celý deň. A Lenka mu v tom veľmi nepomáhala. Stále sa mu posmievala a naťahovalo ho. Lukáš sa snažil vydržať. So smútkom v očiach pozeral cez okno, ako po sídlisku behajú chlapci s vedrami a počúval ako sa zo susedných dverí ozývajú dievčenské výkriky.
Aká že je to Veľká noc bez oblievačky? Žiadna! Toto sa predsa tak nedá! Hoci Lukáš oblial aspoň svoju mamu, veľkú radosť z toho nemal. Veď mama – tá sa oblieva len tak trošičku, no pri sestre… To je iná vec. Večer si dvojičky ľahli do postele. Lenka už spala, no Lukáš sa v posteli stále prehadzoval.
Už to nevydržal. Vstal a vbehol do kúpeľne. Zobral vedro, v ktorom mama ocovi prala ponožky a šup k Lenke do izby. Určite viete, čo urobil. Vylial vedro na Lenku, ktorá si pokojne spinkala v posteli. Bytom sa ozval strašný výkrik. Lenka dostala skoro infarkt a podobne aj mama s otcom, ktorí dobehli vystrašene do izby. Lenka bola mokrá, posteľ bola mokrá a všade sa váľali otcove ponožky. No aby ste si nemysleli, Lukáš bol aspoň férový a Lenke vrátil peniaze, za ktoré sa ho snažila podplatiť.
