Dvojičky Lukáš a Lenka sa veľmi tešili na Veľkú noc. Začalo to už pri maľovaní vajíčok v škole a radosť zo sviatkov sa vystupňovala na Veľkonočný pondelok. Teda Lukáš sa tešil. Lenka nie. Veď aké dievča sa teší na Veľkú noc? Zas bude celá mokrá a všetci sa jej budú smiať.
Preto sa rozhodla, že s Lukášom uzavrie dohodu. Lukáš ju nebude oblievať a Lucka mu dá za to svoje našetrené peniažky z prasiatka. Lukáš najskôr nesúhlasil, no potom si to rozmyslel. Obchod je obchod. V pondelok ráno len veľmi ťažko odolával, aby nenabehol do Lenkinej izby a nevylial na ňu hneď v posteli pohár vody. Premohol sa. Premáhal sa celý deň. A Lenka mu v tom veľmi nepomáhala. Stále sa mu posmievala a naťahovala ho. Lukáš sa snažil vydržať. So smútkom v očiach pozeral cez okno, ako po sídlisku behajú chlapci s vedrami, a počúval, ako sa zo susedných dverí ozývajú dievčenské výkriky.
Aká že je to Veľká noc bez oblievačky? Žiadna! Toto sa predsa tak nedá! Hoci Lukáš oblial aspoň svoju mamu, veľkú radosť z toho nemal. Veď mama, tá sa oblieva len tak trošičku, no pri sestre to je iná vec. Večer si dvojičky ľahli do postele. Lenka už spala, no Lukáš sa v posteli stále prehadzoval.
Už to nevydržal. Vstal a vbehol do kúpeľne. Zobral vedro, v ktorom mama ocovi prala ponožky, a šup k Lenke do izby. Určite viete, čo urobil. Vylial vedro na Lenku, ktorá si pokojne spinkala v posteli. Bytom sa ozval strašný výkrik. Lenka dostala skoro infarkt a podobne aj mama s ocom, ktorí dobehli vystrašene do izby. Lenka bola mokrá, posteľ bola mokrá a všade sa váľali ocove ponožky. No aby ste si nemysleli, Lukáš bol aspoň férový a Lenke vrátil peniaze, ktorými sa ho snažila podplatiť.
