Niečo ti poviem: Aj vianočné stromčeky majú škôlku. Čestné slovo, že majú. Iba nie takú škôlku, ako máte vy, malé detičky, kde sú dvere, hračky a pani učiteľky! Vianočné stromčeky majú škôlku v krásnej a zelenej hore. Pod modrým nebom. So slniečkom. S mrakmi. S dažďom. Aj so snehovými vločkam. Naozaj.
Tam každý vianočný stromček najprv spí v hline ako semiačko. Pekne zababušený, ako vo vatičke. No, trocha si tam ešte poleňoší ako bábätko v hnedej perinke. Naozaj si tam podriemkava a zrazu sa začuduje. Kde to je? Zrazu sa mu zazdalo, že mu rastú korienky a ihličnatá koruna. A naozaj už semiačko nie je semiačkom, ale malým smrečkom. Alebo jedličkou. Alebo malilinkou borovicou. A pekne naťahuje svoje rúčky čo najvyššie k oblohe. Ako keby sa chcel dotknúť bielych chumáčikov, čo behajú po nebi.
Tak si rastie a zrazu už nie je ihličnatým bábätkom. A presadia ho do veľkej lesnej školy. Tak ako pôjdeš aj ty, keď vyrastieš.
Tam sa má ešte len krásne. Ihličnatí kamaráti, s ktorými sa pohojdávajú vo vetre. Kymácajú sa sem a tam, ako taký zvon. Dáždik ich sprchuje a slniečko vysuší. Snehové vločky sadajú na konáriky a ochladzujú maličké ihličnaté pršteky.
A tak sa tam spolu zabávajú roky rokúce, pokiaľ z nich nevyrastú vysoké a zdravé vianočné stromčeky.
Ani sa nenazdáš a zrazu sa jeden z nich nachádza u vás v obývačke, kde ho zdobíte salónkami, guľatými bankami a inými sladkými dobrotami. V ušiach znejú jemné melódie vianočných kolied. Šťastný rodinný pokoj a kľud vládne v celom dome.
Ale tak, ako sa tešíš aj ty, sa predsa teší aj vianočný stromček. A kto by sa netešil, keby vidí tú radosť v očiach detí, keď spod konárov vianočného stromčeka povyberá všetky tie nádherné hračky, po ktorých tak veľmi túžil celý rok?
