Adventná rozprávka 11. z 24
Vianoce by neboli Vianocami bez cukroviniek. Anjelka každý rok rada pomáhala svojej mame a starej mame s pečením cukroviniek. No a rada ich aj ochutnávala. Tento rok ju už mama nechala pripraviť vianočku.
„Mami, prečo tu máš hrášok?“ Anjelka ukazovala na malú guľôčku na kuchynskej linke.
„Ten sa zapečie do vianočky. A na koho vyjde, ten bude mať celý rok šťastie.“
Cesto bolo pripravené a začínalo sa pliesť.
„Štyri spodné pramene cesta sú zem, slnko, voda a vzduch,“ povedala mama a viedla Anjelkine ruky, aby jej ukázala, ako má cesto ukladať na seba. „Stredné tri sú rozum, vôľa a cit. A posledné dve na vrchu sú poznanie a láska.“
Keď bolo dopečené pribehol k Anjelke škriatok.
„Aha, aj ja som ti jednu upiekol,“ pochválil sa a podával Anjelke vianočku.
„Je veľmi pekná. Podarila sa ti. Ďakujem.“
„Ochutnaj,“ usmieval sa nadšene škriatok.
Anjelka sa s chuťou zahryzla, ale hneď sa zamračila.
„Čo si do nej dal? Je to plné tvrdých guľôčok.“
„To je ten hrášok. Chcel som, aby si toho šťastia mala veľa.“
