Stromček

Adventná rozprávka 12. z 24

Keď Anjelkin otec priniesol domov zelenú jedličku, škriatok sa nestačil čudovať.

„Takže konáre a raždie nestačili? Teraz tu s nami bude bývať ešte aj strom?“

„Je to vianočný stromček. Kam inam by nám Ježiško dal darčeky?“

„Mne sa nezdá veľmi vianočný,“ povedal škriatok a skúmal stromček zo všetkých strán.

„To preto, že ho ešte treba ozdobiť.“

„Jasné. Ale v tom vianočnom príbehu o Ježiškovi nebola žiadna zmienka o stromčeku.“

„Nebol tam dôležitý. Teda, bol dôležitý, ale ako symbol prírody. Pred Ježiškom okolo neho ľudia tancovali na slnovrat. Ale vonku, nebrali si ho domov. A zdobili ho ovocím,“ spomenula si Anjelka na to, čo jej vtedy povedal starý otec.

„A potom ľudia zleniveli a odniesli ho do tepla, však?“ pokračoval za ňu škriatok.

„Myslím, že nie. Dedko hovoril, že skôr ako bol stromček, ľudia mali chvojinku. Len konár, ktorý ozdobili cukríkmi a zavesili si ho na dvere, aby mali duchovia čo jesť a nerušili ich pri večeri.“

„Duchovia nie sú.“

„Ja viem. Až neskôr niekoho napadlo zdobiť stromčeky tak, aby pod nimi mohli byť darčeky. Prišlo to k nám zo zahraničia.“

„Ideme zdobiť?“ tešil sa škriatok.

Anjelka nadšene prikývla hlavou a vydala sa hľadať škatule s ozdobami.