Za mestom hneď vedľa skál sa rozprestieral veľký rybník. Voda v ňom bola hlboká, plávalo tam niekoľko kapríkov a sumcov, okolo neho poskakovalo pár žabiek a na samom dne rybníka býval vodník. Bol to veľmi dobrý zelený mužík. Staral sa o ryby, upratoval si v rybníčku, aby tam mal pekne čisto, a dával pozor, aby sa nikomu nič pri rybníku nestalo. Neraz dokonca niekomu zachránil život. Stalo sa to celkom nedávno.
Prišli prvé teplé dni. Slniečko svietilo a hrialo viac ako obvykle. Také počasie chceli využiť aj deti z mesta. Hneď po škole nečakali ani minútu a utekali k rybníku. Doniesli si tam piknikové deky a loptu. Niektoré deti sa hrali na deke, iné behali okolo rybníka a sledovali žabky. Ďalšie si hádzali s loptou. A to všetko pozoroval aj vodník. Nespustil z očí ani jedno dieťa. Dohliadal, aby deti niečo nevyviedli a aby sa žiadnemu nič nestalo. Vyzeralo to, že dnes ich čaká nádherné popoludnie pri rybníku.
Tu zrazu spadol do vody chlapec. Bežal za loptou a nevšimol si, že je príliš blízko vody. Natiahol sa pre loptu, zavrávoral a spadol priamo tam, kde je najväčšia hĺbka. Kapríci to istili zospodu a snažili sa pod ním plávať, aby mu pomohli držať sa nad hladinou. Lenže chlapec len mával rukami, kopal nohami a lapal po dychu. Vodník nečakal ani minútu a skočil do vody. Vytiahol chlapca na breh a kontroloval, či je v poriadku.
„To je náš kamarát Ferko! Ďakujeme, vodník, veľmi ti ďakujeme!“ volali deti, ktoré pribiehali ku kamarátovi jeden po druhom. „Musíš dávať pozor, keď sa hráš pri rybníku. Čo keby som ťa nevidel spadnúť?“ trošku sa ešte hneval vodník.
„Prepáč, vodník. Keď ja neviem plávať,“ zakuckával sa Ferko. Vodník sa pozrel okolo seba, to už stáli pri nich všetky deti, a nahlas sa spýtal: „Kto z vás ešte nevie plávať, nech zdvihne ruku!“ Zo všetkých detí sa prihlásili tri.
„Deti, ak sa chcete chodiť hrať k môjmu rybníku, budete musieť vedieť plávať. A ja vás to naučím. Zajtra po škole prídete k vode. A začnete sa učiť,“ vyhlásil vodník rozhodne. Deti boli nadšené. Naučia sa plávať a ešte k tomu ich vyškolí sám pán vodník. To bude skvelé!
A ako to vodník sľúbil, tak to aj bolo. Deti samozrejme doma všetko vysvetlili rodičom a na druhý deň prišli všetky k rybníku. Traja z nich mali plavky a ostatní len okolo brehu posedávali a všetko pozorovali. Vodník tým trom neplavcom najskôr všetko vysvetlil a potom im v rybníku ukázal, kde dosiahnu na dno. Ukazoval im rôzne techniky plávania, povzbudzoval ich a stále s nimi trénoval. Deti pravidelne chodili k rybníku, počúvali každú vodníkovu radu a veľmi sa snažili udržať sa nad hladinou.
Za pár týždňov im už vodník nemusel pomáhať. Naučili sa plávať. Ferko aj jeho kamaráti boli takí šťastní! Vodník bol na nich hrdý. Deti to nevzdali a snažili sa. To stačilo na to, aby sa to naučili.
Dnes za mestom hneď vedľa skál je stále ten istý rybník. Stále tam býva dobrý vodník, dáva na všetko pozor a stále tam chodia deti. Len Ferko a jeho kamaráti trochu vyrástli. Nikdy ale Ferko nezabudne, čo pre neho vodník urobil.
