Žili raz muž a žena, ktorý mali spolu dva prekrásne deti. Syna Toma a dcéru Hanku. Žili skromne v malom domčeku na okraji mesta, no aj keď toho veľa nemali, tešili sa zo svojich detí. Hanka bola krásne a milé dievčatko s prekrásnym hlasom. Tom bol zase veľmi zručný a šikovný po jeho ockovi. Vo všetkom sa im darilo až do dňa, kedy otec prišiel o svoju prácu v továrni.
S ťažkým srdcom sa vracal domov za svojou rodinou, no vedel, že klamať im nemohol. Najviac ho však mrzelo, že sa to stalo práve v predvianočnom období. Otec chcel Tomovi a Hanke dopriať krásne Vianoce a urobiť im krásnu výzdobu a nakúpiť veľa dobrôt, ktoré by ich potešili, no tento rok na to mať nebude. Večer, keď si už deti ľahli spať, tak sa posadil k stolu v kuchyni a riekol žene: ,,Musím ti povedať o dnešnom nešťastí. V továrni sa prepúšťalo a ja som prišiel o robotu.“
Žena objala muža a povzbudzovala ho: „My to zvládneme. Hádam si čoskoro nájdeš novú prácu. Určite sa v meste práca nájde.“
„Mrzí ma to kvôli Tomovi a Hanke. Chcel som im dopriať pekné Vianoce.“ povedal smutne muž. „Tom a Hanka sú dobré a múdre deti. Určite to pochopia.“ povedala žena. Avšak Hanka a Tom počúvali rodičov poza dverami a Hanka riekla Tomovi: „Musíme vymyslieť čosi, aby mamka a ocko boli šťastný.“
„Pamätáš sa, ako nám ocko vravel, ako kedysi so starkými chodili na Štedrý deň na saniach a spievali koledy?“ opýtal sa zamyslene Tom a Hanka súhlasne prikývla. „Čo ak by sme sa pokúsili vyrobiť sane?“ navrhol Tom. „To je skvelý nápad!“
A tak deti začali chystať plán. Tom a Hanka hneď na druhý deň išli do lesa, aby nachystali dostatok dreva. Po ceste stretli zopár zvieratiek, ktoré im pomohli s drevom a ako dni ubiehali, tak mali sane takmer hotové. V ich komore dokonca našli zopár zvončekov, ktorými sa rozhodli voz ozdobiť.
Bol Štedrý večer a Hanka s Tomom niesli prikryté sane do dvora pred ich dom. Sane zapriahli ich koňom a potom zavolali rodičov, ktorí sa báli, aké prekvapenie opäť ich deti prichystali. Obaja však boli prekvapení, keď uvideli koč. Mamka sa rozbehla do kuchyne po pár šálok teplej čokolády a pečiva, zatiaľ čo otec si obzeral sane zblízka.
„Urobili ste skvelú prácu deti.“ pochválil ich otec a zasmial sa. „Však sa ideme prejsť oci?“ opýtali sa nedočkavo deti, keď sa pri nich objavila mamička s horúcou čokoládou. „Samozrejme, že áno.“ povedala a potom sa celá rodina posadili do saní. Ten večer si celý čas spievali koledy, zabávali sa a aj napriek tomu, že toho veľa nemali, v ten večer boli najšťastnejšia rodina na svete.
Čudné…