Kedysi dávno, v kráľovstve zvanom Nezahalené nebo, žilo nádherné Slnko. Každé ráno sa Slnko prebudilo z hlbokého spánku a svojou žiariacou krásou osvetlilo celý svet. Slnko malo priateľov – mraky, ktoré mu pomáhali rozosievať lúče do každého kúta zeme a vietor, ktorý šíril teplo a lásku.
Jedného dňa, keď sa Slnko pripravovalo na svoj obvyklý východ, pocítilo, že niečo nie je v poriadku. Zasvietilo na svoju zem a uvidelo, že deti v dedinke pod ním sú smutné. Ich smiech sa stratil a ich očká sa leskli len od sĺz. Slnko sa rozhodlo, že im pomôže.
Slnko začalo z neba posielať svoje najjasnejšie lúče. Zariadilo, aby mraky na chvíľu ustúpili a slnečné svetlo preniklo do každej uličky. Deti sa začali usmievať, ich smiech znova ožil a znel ako hudba.
Aby Slnko povzbudilo deti ešte viac, rozhodlo sa zahrať sa s nimi hru. Vytvorilo krásne dúhy, ktoré sa objavili na oblohe, a povzbudilo deti, aby sa vydali na dobrodružstvo hľadania pokladu, ktorý bol ukrytý v každom farebnom lúči. Deti bežali, smiali sa a objavovali krásu okolo seba. Slnko videlo, ako sa ich svet rozjasnil.
Keď sa deň blížil ku koncu, Slnko sa s deťmi rozlúčilo. Sľúbilo im, že sa zajtra vráti, aby im opäť prinieslo svetlo a radosť. Deti sa tešili na nový deň plný hier a smiechu a Slnko vedelo, že jeho úloha v živote ľudí je nezmerateľná.
A tak sa Slnko každý deň vracalo, aby zahalilo svet do svojich teplých lúčov, pričom si v srdci nosilo radosť a lásku, ktorú mu deti dávali. A aj keď niekedy prišli mraky alebo dážď, Slnko nikdy nezabudlo, že jeho úloha je osvetliť aj tie najtmavšie dni.
A tak, s každým východom Slnka, prichádzala aj nádej a nový začiatok. A toto je príbeh o Slnku, ktoré dalo svetlo tam, kde bolo potrebné najviac.
