Veronika a Viktor sú súrodenci, ktorí žijú v malom mestečku schovanom medzi horami. Mesto obklopujú stromy, ktoré práve na jeseň odhalia svoj krásny farebný závoj. Bolo krátko pred koncom októbra a na ulici, kde deti vyrastali, sa mal konať Halloween.
To znamenalo, že deti, mladí či starí, sa mali prezliecť do strašidelných masiek. Po skončení osláv a zbierania cukríkov po domoch išli všetky rodiny spolu zapáliť sviečky na cintorín tím, ktorý už neboli medzi nami. Bola to taká tradícia, ktorú mesto vždy malo. A keďže bola Halloweenska oslava za rohom, Veronika a Viktor sa s dychtivo ponáhľali do požičovne kostýmov. Nič si totiž doma nestihli vyrobiť, veru ani sa im moc nechcelo. Museli mať tú najlepšiu masku zo všetkých!
Bolo šero, ulicu obklopovali strašidelné výzdoby a detičky vo svojich maskách behali po uliciach. Keďže ešte Viktor a Veronika nemali masky, rýchlo sa vybrali do požičovne spolu s rodičmi. Kráčali ulicou, pod nohami im šušťali popadané listy, až kým natrafili na prvú požičovňu. Bola však zavretá. Dokonca aj predajňa masiek bola dnes zatvorená.
„Dnes si asi nič nekúpime,“ povedala smutne Veronika a upravila si čiapku na hlave. Maminka ju však povzbudila. „Viem ešte o jednej požičovni. Má ju náš starý známy, pán Albert. Pozrieme sa ešte tam,“ usmiala sa na smutné deti mamina. A tak natrafili na malú požičovňu schovanú v uličke na okraji námestia. Všimli si rady masiek vo výklade, ktoré vyzerali skutočne hrozivo. Každá maska však vyzerala inak, deti tam našli hrozivého zeleného Hulka, ježibabu či dokonca aj masku, ktorá vyzerala ako skutočný upír. Nechýbali tam aj smiešne a veselé masky, ako napríklad veselá oranžová tekvica či ružový jednorožec, alebo robot.
Spoza pultu sa na svojich zákazníkov milo usmieval majiteľ, pán Albert, keď sledoval, ako nadšene sledujú každú masku. „Všetky som vyrobil sám.“ usmial sa pán Albert. Detičky neveriacky obdivovali každý jeho výtvor. „Potrebujete pomoc?“ spýtal sa, keď si Viktor nasadil upírsku masku a Veronika masku v tvare tekvičky. Vyzerali vtipne, no nebolo to to, čo hľadali.
„Chceli by sme nejakú super masku. Niečo čo nás vystihuje.“ vysvetlil mu ocko s úsmevom. „Hmm,“ zamyslel sa pán Albert, „niečo by som tu pre vás predsa len mal. Niečo čo vás vystihuje,“ povedal nakoniec a zaviedol rodinku do zadnej časti malej požičovne.
„Ty máš rada princezné. A preto budeš táto princezná.“ podal Veronike ružové šaty a masku. Veronika udivene hľadela na starého pána, ako to len uhádol.
„A ty Viktor, ty máš rád príšery, a preto som si pre teba vybral masku v tvare tejto príšery. Budete ako Kráska a Zviera,“ usmial sa pán Albert a podal chlapčekovi masku, aby sa prezliekol. „A vy milí rodičia, pre vás mám niečo špeciálne,“ usmial sa na nich majiteľ požičovne a podal im masky. Maminka bola prezlečená za hrozivú doktorku a ocinko išiel za piráta. A to ich skutočne vystihovalo. Maminka bola v skutočnosti lekárka a ocko miloval príbehy o pirátoch odkedy bol malý chlapec.
Deti len neveriacky hľadeli, ako všetko pán Albert uhádol. „Ale ako ste to všetko vedeli?“ spýtali sa deti. „To je také moje malé kúzlo. Vždy na Halloween viem, akú masku mám komu dať, my vieme všetko,“ žmurkol na nich pán Albert a usmial sa na rodičov. Keď večer išli domov, oslavy už boli v plnom prúde. Deti stále neverili tomu, ako pán Albert trafil všetky tie ich masky. Veru, asi sa v tom skrýva akási mágia. Nevedno, či mu to prezradili rodičia, je len na nás či kúzlam veríme, alebo nie.
A tak sa rodina zúčastnila koledovania na Halloween, zbierania cukríkov a osláv so susedmi. Síce detičky nevyhrali cenu za najlepšiu masku, no vedeli, že to ich masky si ich vybrali, aj keď nevedeli ako. A na konci osláv si išla rodinka zaspomínať s úctou na tých, ktorý už nie sú medzi nami, a všetkým zapálili krásne sviečky, ktoré osvetľovali mesto tak, ako nikdy pred tým.
