Bol deň pred začiatkom jesenných prázdnin. Mesto zdobili vyrezávané tekvičky či popadané lístie a triedy v školách sa tiež obliekli do šatu jesene. Triedy zdobili gaštanoví mužíčkovia, vyfarbené tekvičky, kostlivci či vyfarbené lístie na oknách.
Keďže bol deň pred začiatkom jesenných prázdnin, v škole sa odohrávalo jesenné predstavenie.
Každá trieda v prvom stupni si mala pripraviť nejaké krátke vystúpenie. Či už to bol spev, divadlo, tanec alebo recitovanie. Trieda III.B si pripravila niečo strašidelné. Pripravili si halloweensky tanec. Dievčatká boli oblečené do tekvičiek a chlapci išli za kostlivcov. Malá Viktória mala však strach. Dievčatko bolo veľmi hanblivé a vždy sa bálo vystupovať pred ľuďmi, mala trému. Dokonca i pri odpovedi pred triedou mala veľký strach. Vedela, že dnes na predstavenie príde len maminka, pretože ocko musí pracovať. Musí sa nejako prekonať a zvládnuť to.
Telocvičňa sa začala plniť rodičmi a učiteľmi. Celá miestnosť bola ozdobená do jesenných farieb a vystúpenie sa mohlo začať. Ako sa triedy striedali a predvádzali rodičom svoje divadelné kúsky či spievali pesničky, prišiel rad na Viktóriinu triedu, III.B.
„Poď, spolužiaci ťa už čakajú!“ zvolala pani učiteľka veselo na malú Viky, ktorá sa schovávala v šatni. Mala na sebe krásny oranžový kostým v tvare tekvičky a na blonďavých vlasoch čelenku s malou tekvicou.
„Ale ja sa bojím. Čo keď niečo pokazím?“ povedalo s plačom dievčatko a utrelo si slzičky.
„Mýliť sa je normálne. Ale ty to zvládneš. Tvrdo sme trénovali a tebe to išlo veľmi dobre! Verím ti, si šikovná,“ povzbudila ju pani učiteľka a pomohla Viky vstať.
A tak sa Viky nesmelo chytila pani učiteľky za ruku a vybrali sa spolu k javisku, kde ju už čakali spolužiaci.
„Neboj sa, dáme to,“ povzbudila ju spolužiačka Lily, ktorá bola jej najlepšia kamoška.
Detičky vyšli na pódium a začali predvádzať svoj tanec. Najskôr išli chlapci a potom sa k nim pri hrozivej hudbe pridali i dievčatá, tekvičky. Ako tak poskakovali a predvádzali svoj tanec, Viky sa schovala vzadu, kde nesmelo tancovala, aby ju nik nevidel, keby spravila chybu. Zrazu sa však stalo niečo, s čím Viky nerátala. Dievčatká pred ňou sa šmykli a spadli, a všetka pozornosť sa obrátila na malú Viky. Tá znervóznela. Zrazu zbadala v hľadisku nielen maminku, ale aj ocinka a starých rodičov.
To ju povzbudilo. Zobrala odvahu za ruky a pustila sa do tancovania. Tancovala najlepšie, ako len vedela, a popri tom sa k nej pridali i dievčatá, ktoré sa pomaly postavili zo zeme. III.B si odniesla veľký potlesk a nielen to! Dokonca vyhrali trofej, cenu za najlepšiu zábavu a tanec.
„Hovorila som ti, že to zvládneš,“ povedala jej pani učiteľka na konci vystúpenia. Dievčatko sa nesmelo usmialo.
„Ďakujem, že ste mi verili,“ povedala, objala pani učiteľku a rozbehla sa k svojim rodičom.
„Bola si skvelá!“ povedali jej rodičia a starí rodičia a objali ju.
„No a ani som sa nehanbila, možno len trošičku!“ usmiala sa na nich Viky a vybrali sa na horúcu čokoládu.
Viky si uvedomila, že síce sa hanbila, no keby nezachráni tancom svoje kamošky, trofej určite nezískajú. A tak nezískala len trofej za tanec, ale aj odvahu, ktorú v sebe tak dlho hľadala. Veď kto sa hanbí, má prázdne gamby.
