V noci pred oslavami Nového roka sa malé dievčatko menom Ela vybralo z postieľky rovno k oknu, kde hľadelo na krásnu zamatovú oblohu posiatu hviezdami. Milovala hviezdy a spôsob, akým sa trblietali ako malé iskričky mágie. Avšak dnes večer bolo niečo iné.
Ela bola chorá a sviatky strávila v nemocnici. Bola smutná, že nemohla byť na Vianoce doma s rodinou, a verila, že liečiky rýchlo zaberú a ona aspoň na oslavy Silvestra bude doma pri mamičke a ockovi.
Milovala sledovať ohňostroj, jesť dobrôtky a hrať stolové hry s rodičmi dávno po večierke. Dokonca by s nimi pila aj detské šampanské! Skutočne sa už cítila lepšie a verila, že ju domov čoskoro pustia.
Ako sledovala hviezdy na oblohe, všimla si, že jedna hviezdička žiari jasnejšie ako tie ostatné. Ela, sledujúc hviezdu, premýšľala, aká je len osamelá. Ostatné hviezdičky na nebi boli blízko pri sebe, no táto hviezdička síce žiarila najjasnejšie, ale ostatné hviezdy boli od nej ďaleko, a ona bola úplne sama.
„Sme si podobné, vieš, obe sme teraz osamelé,“ prihovorila sa smutne Ela malej ligotavej hviezdičke. Hviezdička akoby jej rozumela a zablikala priamo na ňu. Eline srdce nadskočilo. Žeby ju tá ligotavá hviezda počula?
„Veľmi by som si priala byť už zdravá a späť doma. Chcem si užiť Silvester spolu s rodičmi,“ povedalo smutne dievčatko a sledovalo, ako sa zrazu jej nová kamarátka hviezda zaligotala znova viac a viac. Keď vtom hviezdička zrazu spadla. Ela nerozumela tomu, čo sa práve stalo, a len neveriacky hľadela na oblohu, kdeže sa len jej hviezdička podela.
Zrazu bolo ráno. Ela otvorila očká a ležala vo svojej posteli v nemocničnej izbe.
„Možno to bol len sen,“ pomyslelo si smutne dievčatko, prikrývajúc sa bielou perinou. Keď vtom do izby vošla maminka spolu s pani doktorkou.
„Dnes ideš domov, všetky výsledky sú v poriadku a zápal pľúc je preč, si zdravá ako rybička!“ zvolala pani doktorka a ešte upozornila maminku, nech Ela oddychuje a doberie predpísané lieky.
„Skutočne idem domov?“ spýtalo sa neveriacky dievčatko.
„Áno!“ povedala pani doktorka s úsmevom.
„A ja mám pre teba malé prekvapenie za to, aká statočná si v nemocnici bola!“ povedala maminka a na krk jej dala krásnu zlatú retiazku. A neuveríte, čo na nej bolo! Krásna ligotajúca hviezdička. Ela hľadela na darček od maminky… to je predsa tá hviezda, tá ligotavá osamelá hviezda, ktorej sa včera prihovárala, a potom spadla a zmizla. Nebol to len sen, bolo to skutočné. Či nie?
A tak sa Ela vybrala domov a bola šťastná, že už je zdravá a oslavy Nového roka strávi doma spolu s rodičmi. Verila, že jej kúzelná hviezda splnila sen a ako zázrakom jej pristála priamo na krku na náhrdelníku. Bol to nádherný novoročný zázrak. Mágia je všade okolo nás, je len na nás, či ju chceme vidieť a uveriť jej, tak ako malá Ela.
