Bolo mrazivé januárové ráno a deti si stále užívali vianočné prázdniny. Maťko sa práve hral hry na počítači, keď ho vyrušil otecko:
„Čo keby si sa nehral hru na pretekanie áut a pomohol mi dnes skutočne jedno auto opraviť?“ spýtal sa ocko.
Maťkovu pozornosť to okamžite vytrhlo od počítača. Vždy túžil byť veľkým pretekárom a autá ho fascinovali. Chlapček miloval pretekárske hry a v izbičke mal kopu autíčok a veľké pretekárske dráhy.
„Jasné, že ti pomôžem!“ povedal nadšene, vypol počítač a vybral sa s ockom do garáže.
Maťko si schmatol rukavice, ktoré mu boli síce príliš veľké, no vôbec mu to neprekážalo. Hrdo sa postavil vedľa otca a spoločne sa pustili do opravy auta. Maťko si však všimol, že toto auto ešte nikdy predtým nevidel. Ich vlastné auto bolo odparkované vonku.
„Koho je to auto, oci?“ spýtal sa zvedavo.
„To je staré auto tvojho dedka. Už dávno nejazdí. Chcem mu pripraviť narodeninové prekvapenie a jeho staré auto opraviť,“ vysvetlil ocko.
Pustili sa do práce. Maťko podával ockovi náradie a svietil mu baterkou, keď to bolo potrebné. Po oprave podvozku sa pustili do opravy motora.
„Pozri, toto je motor a musíme ho spoločne opraviť. Tu mi, prosím, svieť,“ povedal ocko a ukázal chlapcovi, kam má svietiť. Potom mu vysvetlil, ako budú ďalej postupovať. Ocko bol veľmi šikovný mechanik a s opravou nemal žiadny problém.
„Tak, a je to!“ povedal ocko, keď s Maťkom dokončili opravu motora.
„A teraz už pôjde?“ spýtal sa Maťko zvedavo, pričom odložil baterku a náradie na poličku.
„Poďme to skúsiť!“ navrhol ocko. Obaja si sadli do auta. Ocko posadil chlapca na kolená, aby mohol chytiť volant, a naštartoval. Auto sa pomaly pohlo von z garáže – skutočne išlo!
Maťko bol nadšený. Prvýkrát držal volant ako veľký pretekár. Keď vyšli na ulicu, posadil sa vedľa ocka a spoločne si spravili jazdu po okolí.
„Ďakujem za pomoc, bez teba by som to nezvládol,“ povedal ocko s úsmevom.
A tak sa ockovi mechanikovi a jeho malému pomocníkovi podarilo opraviť dedkove staré auto. Na narodeniny dostal dedko od syna a vnúčika krásne prekvapenie, ktoré ho dojalo až k slzám. Od toho dňa malý Maťko netúžil byť viac pretekárom, ale veľkým mechanikom, ako je jeho ocko.
