Jožko sa práve presťahoval do nového mesta. Bolo to pre neho ťažké, pretože nikoho nepoznal a všetko bolo nové. Škola, ktorú začal navštevovať, bola plná veľkých chodieb a miestností, v ktorých sa vždy strácal.
Jedného dňa, počas prestávky, sa rozhodol prejsť do parku, ktorý bol kúsok od školy. No keď vyšiel von, úplne sa zamotal v uliciach. Všetky domy vyzerali rovnako a Jožko si nevšimol, ktorou cestou prišiel.
Začal sa cítiť nervózne a trochu zmätene. „Kde to som?“ hovoril si v duchu.
Vtom sa zrazu objavil chlapec, ktorý išiel okolo. „Ahoj, ty si nový v meste, že?“ spýtal sa.
„Áno,“ odpovedal Jožko. „A… a stratil som sa. Neviem, ako sa dostať späť do školy.“
„Neboj sa, pomôžem ti!“ povedal chlapec so širokým úsmevom. „Volám sa Matej. Ukážem ti cestu!“
Matej Jožkovi ukázal, kadiaľ ísť, aby sa dostal späť do školy. Cestou mu porozprával o parku, o rôznych miestach v meste a aj o tom, ako sa mu tam žije. Jožko sa cítil oveľa lepšie – našiel kamaráta, ktorý mu pomohol.
„Ďakujem ti, Matej,“ povedal Jožko, keď konečne dorazili späť do školy. „Bez teba by som sa asi nikdy nevrátil.“
„Rád som ti pomohol. A ak chceš, môžeme sa spolu hrať na školskom dvore,“ usmial sa Matej.
A tak sa Jožko a Matej stali najlepšími kamarátmi a Jožko sa už nikdy necítil v novom meste osamelý.sa už nikdy necítil v novom meste osamelý.
