V jednom malom mestečku, v peknom dome, žila bábika menom Anička. Bola to veľmi krásna bábika, s jemnými hnedými očami a krásnymi zlatými vláskami, ktoré vždy zväzovala do copíka. Bábika sa „narodila“ v obchode s hračkami, kde ju predávali, no jej osud nebol šťastný. Dlhé mesiace strávila na poličke – nikdy si ju nikto nekúpil.
Každý deň sa pozerala cez sklenené okno obchodu, kde sa deti hrali a smiali sa. „Prečo si ma nikto nezoberie?“ smutne si myslela. „Prečo ma nikto nechce?“
Jedného dňa, keď sa zdalo, že sa jej osud nikdy nezmení, do obchodu vstúpilo malé dievčatko menom Mária. Bola to milá a usmievavá dievčina, ktorá sa hneď zamilovala do Aničky. „Táto bábika je taká krásna!“ povedala nadšene a ukázala na Aničku.
Predavač sa usmial: „Táto bábika je krásna, no je aj veľmi smutná, pretože si ju ešte nikto nekúpil.“
Mária sa rozhodla: „Ja ju vezmem!“
Konečne sa Anička dostala do detskej izby, kde ju Mária starostlivo obliekla, česala jej vlásky a každý deň s ňou trávila čas. Spoločne sa smiali, rozprávali a Mária s Aničkou zdieľala každú radosť aj smútok.
Bábika už nikdy nebola smutná. Jej dni sa naplnili šťastím, pretože bola milovaná a starostlivo sa o ňu starali. Anička si uvedomila, že nie vždy to, čo hľadáme, príde hneď. Niekedy musí prísť ten správny okamih, aby sme našli svojho priateľa.
A tak sa stalo, že smutná bábika už nikdy nebola opustená, pretože našla svoju najlepšiu kamarátku., pretože našla svoju najlepšiu kamarátku.
