V jednom tichom mestečku žili dvaja veľmi rozdielni susedia – pes menom Max a mačka menom Mica. Max bol veľký a silný pes, ktorý miloval behať po záhrade a hrať sa s loptou. Mica, naopak, bola malá, rýchla mačka, ktorá sa rada vyhrievala na slnku a lovila motýle.
Obaja sa však nikdy nezblížili. Vždy sa obchádzali a dávali si jasne najavo, že si nie sú veľmi sympatickí. Max štekal na Micu, keď prešla okolo, a Mica sa rýchlo schovala do kútika, len čo ho videla. Z domu ich oboch rozdelil plot.
Jedného dňa však prišla búrka. Silný vietor, hromy a blesky zaplavili celé mestečko. Max bol zvyknutý spávať vonku, ale dnes sa bál. Skúšal sa schovať vo svojej búde, ale búrka bola silná a vietor ju takmer strhol.
Mica sa ukrývala v podkroví, ale počula, že niečo nie je v poriadku. Zistila, že Max sa veľmi bojí a nemá sa kam skryť. Povedala si, že by mu mala pomôcť. So všetkou odvahou prešla cez plot a išla k Maxovej búde.
„Max, nebuď smutný! Poď ku mne, tu je bezpečne,“ povedala mu Mica.
Max sa prekvapene pozrel na Micu, ale potom si uvedomil, že jej pomoc by mohla byť presne to, čo potrebuje. Počúval jej rady a nasledoval ju do teplej stodoly, kde sa ukryli pred búrkou.
Keď búrka konečne prešla, Max a Mica sa obaja cítili bezpečne a silnejšie. Od toho dňa sa stali najlepšími priateľmi. Zistili, že aj napriek tomu, že sú veľmi rozdielni, sa navzájom dopĺňajú a môžu si pomáhať v tých najťažších chvíľach.
A tak vzniklo nezvyčajné, ale krásne priateľstvo medzi psom a mačkou.
