V malom mestečku žila dievčina menom Laura. Bola to veľmi zodpovedná žiačka, ktorá si vždy dávala pozor na svoje úlohy, knihy a veci do školy. Jedného dňa sa však stalo niečo, čo ju úplne zneistilo. Ráno, keď sa pripravovala do školy, si uvedomila, že jej žiacka knižka, ktorú mala vždy v taške, zmizla.
„Kde je moja žiacka knižka?“ povedala si pre seba a začala prehľadávať svoju tašku. Pozrela sa do všetkých vreciek, no knižka nebola nikde.
„Mama, mama! Nemôžem nájsť svoju žiacku knižku!“ zavolala Laura.
Mama, ktorá bola vždy ochotná pomôcť, začala hľadať po celom dome. Spolu s Laurou prehľadali každú izbu, skriňu a stôl, no knižka sa nikde nenachádzala.
„Zabudla si ju niekde v škole?“ opýtala sa mama.
Laura sa rýchlo prezliekla a bežala do školy, kde si ešte raz prešla všetky svoje predmety a lavicu. Ale knižka tam nebola. Bolo jej jasné, že niečo sa stalo, ale nevedela, čo.
Keď sa vrátila domov, povedala si: „Musím sa vrátiť a zistiť, čo sa stalo.“ A tak spolu s mamou znova začali prehľadávať miestnosti.
Po dlhom hľadaní našla Laura svoju žiacku knižku pod stolom v kuchyni. „Ach, tu je!“ zvolala a zasmiala sa. „Zabudla som, že som si ju tam položila, keď som bola po obede.“
Mama sa tiež zasmiala a povedala: „Vidíš, nikdy sa neboj, ak niečo stratíš. Občas sa stačí len trochu upokojiť a hľadať s trpezlivosťou. Všetko sa vždy nájde.“
Laura sa s úsmevom vrátila do školy a od tej chvíle sa naučila, že aj keď niečo stratí, je dôležité nezúfať, ale pokojne a systematicky hľadať. A jej žiacka knižka sa už nikdy nestratila.hvíle sa naučila, že aj keď niečo stratí, je dôležité nezúfať, ale pokojne a systematicky hľadať. A jej žiacka knižka sa už nikdy nestratila.
