Miško a Zuzka boli súrodenci, ktorí sa nikdy nevedeli dohodnúť. Každý deň, keď prišiel večer a rodičia im dovolili pozerať televíziu, začali svoje pravidelné hádky.
„Ja chcem pozerať rozprávky o zvieratkách!“ vykríkla Zuzka, keď si sadla na gauč. „Je to najlepšie!“
„Nie, ja chcem pozerať futbal! To je oveľa zábavnejšie!“ odpovedal Miško, poskakujúci pri diaľkovom ovládači.
Začali sa hádať a obaja si chceli nárokovať na ovládač. Mama, ktorá to všetko počúvala z kuchyne, prišla do obývačky a spýtala sa: „Čo sa deje? Prečo sa hádate?“
„Chceme pozerať niečo iné, mami!“ povedal Miško. „Ja chcem futbal a Zuzka rozprávky!“
Mama sa usmiala a povedala: „A čo keby ste našli spôsob, ako sa dohodnúť?“
Zuzka a Miško sa na seba pozreli a obaja si uvedomili, že mama má pravdu. Po chvíli rozmýšľania Miško povedal: „A čo keby sme si vybrali jednu časť futbalu a jednu rozprávku? Mohli by sme si ich pozrieť po sebe.“
Zuzka prikývla. „To by bolo spravodlivé! Môžem si teda najprv pozrieť svoju rozprávku a potom si pozrieme futbal.“
Mama bola spokojná s ich rozhodnutím. „Vidíte, čo sa stane, keď sa spolu dohodnete? Nemusíte sa hádať.“
A tak si Miško a Zuzka, namiesto toho, aby sa hádali, sadli a najprv pozreli rozprávku, ktorú Zuzka milovala, a potom sa spolu tešili z futbalu, ktorý mal rád Miško. Obaja sa naučili, že keď sa dohodnú, môžu sa obaja zabaviť.
Od toho dňa sa už nikdy nepohádali o televíziu, pretože vedeli, že spolu nájdu riešenie a každý bude šťastný.
