V malom mestečku žila dievčina menom Klára. Bola veľmi šikovná, ale občas sa nechala zlákať, aby si uľahčila úlohy. Jedného dňa sa konala dôležitá písomka z matematiky a Klára sa necítila pripravená. Vedela, že sa jej to nepodarí, a tak sa rozhodla, že niečo vymyslí.
„Prečo sa učiť, keď si môžem pomôcť?“ pomyslela si Klára a schovala si do rukáva malé papieriky so vzorcami. Rýchlo sa posadila do lavice a začala písať písomku. Ruka sa jej triasla, ale bola presvedčená, že to zvládne.
Po chvíli sa pani učiteľka začala obzerať medzi žiakmi. Klára sa snažila nenápadne pozerať na svoje papieriky. Srdce jej bilo rýchlo, ale keď si všimla, že učiteľka je otočená, uvoľnila sa.
No práve v tej chvíli si pani učiteľka všimla niečo nezvyčajné. Klára sa pozerala čudne na svoje rukávy, a keď sa učiteľka priblížila, zahliadla maličké papieriky v jej rukáve.
„Klára,“ povedala pani učiteľka s pokojom, „čo to máš v rukáve?“
Klára sa začervenala. „To sú… len malé poznámky,“ povedala ospravedlňujúco.
„Podvádzať na písomke nie je správne, Klára,“ odpovedala pani učiteľka. „Vieš, že je dôležité, aby si sa učila sama a nie podvádzala. Tvoje schopnosti sú dôležité a malá pomoc zvonka nikdy nenahradí tvrdo získané vedomosti.“
Klára cítila, ako jej srdce opäť začína biť rýchlejšie. „Je mi to ľúto, pani učiteľka. Viem, že som sa nemala takto správať,“ povedala úprimne.
Pani učiteľka sa usmiala a dala jej ešte jednu šancu. „Klára, aj keď to teraz nie je ideálne, dôležité je, že si sa poučila. Pokiaľ sa budeš snažiť, neexistuje žiadny dôvod, prečo by si to nemohla zvládnuť.“
Od toho dňa sa Klára už nikdy neuchýlila k podvádzaniu. Zistila, že skutočné úspechy sú najlepšie, keď sú výsledkom jej vlastného úsilia.zaniu. Zistila, že skutočné úspechy sú najlepšie, keď sú výsledkom jej vlastného úsilia.
