V malom mestečku žil chlapec menom Tomáš, ktorý mal veľmi rád bicykle. Jeho vlastný bicykel bol už starý a trochu opotrebovaný, ale Tomáš ho mal rád, lebo ho dostal od svojho starého otca.
Jedného dňa však prišiel do mesta nový chlapec, Marek, ktorý mal úplne nový, lesklý bicykel. Mal krásne farby a všetky mechanizmy fungovali dokonale. Tomášovi sa veľmi zapáčil.
„Marek, tvoj bicykel je úžasný!“ povedal Tomáš, keď ho uvidel.
„Ďakujem, Tomáš,“ usmial sa Marek. „Je úplne nový!“
Tomáš sa trochu sklonil a vzdychol. „Môj bicykel už nie je ako nový. Je trochu starý a niekedy škrípe.“
Marek sa na chvíľu zamyslel a potom sa rozhodol. „Vieš čo? Môžeš si môj bicykel na chvíľu požičať. Budeš sa na ňom cítiť ako na novom!“
Tomáš bol prekvapený, ale veľmi šťastný. „Naozaj? To je veľmi milé, ďakujem!“
A tak Tomáš dostal Marekov bicykel na pár dní. Prvý deň sa na ňom vozil po celom mestečku. Bicykel bol rýchly, pohodlný a šliapal ako po masle. Tomáš si to užíval, až sa mu z toho rozžiarili oči.
„Tento bicykel je skutočne úžasný!“ hovoril si. No postupne si začal uvedomovať, že síce je bicykel rýchly a nový, jeho vlastný bicykel, aj keď starý, mal svoje čaro. Bol jeho a spájal ho s mnohými spomienkami na starého otca.
Na druhý deň sa Tomáš rozhodol vrátiť Marekovi bicykel. „Marek, ďakujem za požičanie. Mám rád tvoj bicykel, ale aj môj starý bicykel mi pripomína niečo veľmi dôležité,“ povedal.
Marek sa usmial a odpovedal: „Chápem. Niekedy sú najlepšie tie veci, ktoré máme najdlhšie.“
Od toho dňa Tomáš vedel, že hoci nové veci sú pekné, najcennejšie sú tie, ktoré máme od srdca a ktoré nám pripomínajú dôležité chvíle. A tak si Tomáš opäť sadol na svoj starý bicykel a jazdil s úsmevom na tvári.veci sú pekné, najcennejšie sú tie, ktoré máme od srdca a ktoré nám pripomínajú dôležité chvíle. A tak si Tomáš opäť sadol na svoj starý bicykel a jazdil s úsmevom na tvári.
