Kedysi dávno, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, ukrývalo sa v hustých lesoch jazierko. Nebolo to obyčajné jazierko – jeho vody žiarili v mesačnom svetle a kto sa v ňom zahľadel na svoj odraz, mohol vidieť obrazy z iných svetov. Ľudia z blízkej dediny ho volali Tajomné jazierko a zďaleka sa mu vyhýbali, lebo sa povrávalo, že je prekliate.
Kliatba sa zrodila pred mnohými rokmi, keď pyšný kráľ urazil vílu, ktorá ochraňovala pramene života. Z pomsty zakliala jazierko: každý, kto sa z jeho vôd napije, zabudne na všetko, čo kedy miloval. Mnoho odvážlivcov sa stratilo v lese, ich duše navždy uväznené medzi stromami.
Jedného dňa prišiel do kráľovstva mladý rytier menom Elias. Mal srdce odvážne ako lev a dušu čistú ako horská rieka. Keď sa dopočul o kliatbe, rozhodol sa, že nájde jazierko a zlomí kúzlo – aby ukázal svetu, že pravá odvaha spočíva v službe druhým.
Vydal sa na cestu so svojím verným koňom Astorom. Les bol hustý, cesty zarastené a šepot starých stromov mu mrazil krv v žilách. Tri dni a tri noci blúdil, kým konečne neuzrel hladinu jazierka – striebornú ako hviezdny prach.
Pri brehu, na kameni, sedela víla. Vlasy mala dlhé ako letné večery a oči hlboké ako more. Volala sa Lysandra a bola strážkyňou jazierka. Elias sa pred ňou poklonil a požiadal ju, aby mu dovolila kliatbu zlomiť.
Lysandra sa smutne usmiala.
„Len ten, kto dokáže obetovať to, čo najviac miluje, môže prelomiť túto kliatbu,“ povedala.
Elias zaváhal. Čo mal obetovať? Vzdal by sa svojho meča, svojej cti, či dokonca života? No potom si uvedomil, že to najcennejšie, čo má, je jeho sloboda – možnosť ísť, kam sa mu zachce, a snívať svoje sny.
Bez zaváhania si rytier vyzliekol plášť a symbolicky ho položil k víliným nohám.
„Ak treba, zostanem tu navždy – ak to prinesie ostatným slobodu.“
V tej chvíli jazierko zažiarilo jasným svetlom, voda sa rozvlnila a stará kliatba sa rozplynula ako ranná hmla. Stromy v lese ožili, zlaté vtáky spievali a z jazierka sa vzniesla dúha.
Lysandra sa usmiala a položila ruku na Eliasovo rameno.
„Tvoja obeta bola čistá. Ale práve preto ti vraciam tvoju slobodu. A viac – odteraz budeš ochrancom tohto miesta, strážcom života.“
A tak sa rytier Elias stal legendou. Ľudia z dedín sa už nebáli prichádzať k Tajomnému jazierku. A v mesačných nociach bolo vidieť, ako na brehu sedí Elias po boku víly Lysandry – spolu strážia poklad, ktorý sa zrodil zo srdca plného odvahy a lásky.
