Kedysi dávno, v krajine za siedmimi horami, žila krásna a múdra princezná Ela. Jej kráľovstvo bolo bohaté a pokojné, no jej otec, kráľ, sa obával, že nepriatelia napadnú ich zem. Preto sa rozhodol vydať Elu za mocného, ale krutého kráľa Baldura.
Princezná, ktorá mala srdce plné lásky a spravodlivosti, nemohla zniesť myšlienku, že by mala stráviť život po boku zlého človeka. V noci pred svadbou sa potichu obliekla do jednoduchých šiat, vzala si trochu chleba a utiekla z paláca.
Blúdila tmavými lesmi, prešla cez rieky a lúky, až kým neprišla k starému veternému mlynu. Tam býval mladý mlynár menom Tomáš, ktorý sa staral o mlyn a pomáhal chudobným dedinčanom.
Keď Tomáš uvidel unavenú dievčinu pri dverách, bez váhania ju pozval dnu. Ela mu neprezradila, že je princezná – len povedala, že hľadá prácu a miesto, kde by mohla zostať. Tomáš jej ponúkol, aby mu pomáhala v mlyne, a ona rada súhlasila.
Týždne plynuli. Ela sa naučila mlieť múku, piecť chlieb a dokonca opravovať staré kolesá mlyna. Bola šťastnejšia než kedykoľvek predtým v zlatej komnate paláca. A Tomáš, hoci nevedel, kto Ela v skutočnosti je, obdivoval jej dobré srdce a pracovitosť.
Medzitým v kráľovstve všetci hľadali zmiznutú princeznú. Kráľ Baldur zúril a hrozil vojnou. Keď sa Elin otec dopočul, aký krutý Baldur v skutočnosti je, uvedomil si svoju chybu a rozhodol sa, že princeznú už nikdy nebude nútiť.
Jedného dňa prišli kráľovskí poslovia až k mlynu. Keď zbadali Elu, pokľakli pred ňou a prosili ju, aby sa vrátila domov. Ela súhlasila – ale len pod podmienkou, že sa bude môcť slobodne rozhodnúť, koho a kedy si vezme.
Kráľ súhlasil.
Ela sa vrátila do kráľovstva ako hrdinka. A o niekoľko mesiacov neskôr, keď prišiel čas vybrať si ženícha, princezná si nevybrala bohatého kniežaťa ani mocného vojvodu.
Vybrala si mlynára Tomáša – muža s dobrým srdcom.
A spolu žili šťastne, v láske a pokoji, až kým ich príbeh nezakryl jemný závoj času.
